BALKÁNSKE dobrodružstvo

Tento rok sme dostali do redakcie na dva letné mesiace minuloročnú novinku Honda CRF1000L Africa Twin, ktorá je snom nejedného dobrodružného cestovateľa. Aby som preveril jej kvality, využil som pár dní voľna a s novými priateľmi vyrazil do Rumunska. Prešli sme si veľmi obľúbené horské cesty ako je Transfagarasan či Transalpina, ale spoznali sme aj ďalšie pekné miesta.

BALKÁNSKE dobrodružstvo

Sviatok príchodu našich vierozvestcov Cyrila a Metoda pripadol tento rok na stredu a tak s dvomi dňami dovolenky máme na výlet päť dní. Zdeno, Rasťo a Patrik vyrážajú z Bratislavy. Čaká ich 400 nudných kilometrov po maďarských diaľniciach. Predstava, že by som k tomu pridal ešte 170 km z Považskej Bystrice ma vôbec neláka. Radšej si užívam pekné cesty smerom na Zvolen. Odtiaľ vedia naša Slovenská 66-ka skoro až k maďarským hraniciam. Pekný je aj úsek po Vác a potom už len diaľnica z ktorej schádzam v rumunskom meste Arad. Do cieľa prvého dňa, ktorým je Sibiu vzdialené ešte 250 km, volím už iba bočné cesty. Európske mesto kultúry sa môže pochváliť krásnym historickým centrom. Hotel v ktorom sme sa ubytovali je v časti s pešou zónou, kde majú motorové vozidlá zákaz vjazdu. Napriek tomu využívame netradičnú ponuku riaditeľa hotela na parkovanie motoriek v bezpečí v hotelovej reštaurácii. Odmenou za ochotu mohol byť väčší účet za večeru s drinkami.

V Rumunsku je stále čo objavovať
Po raňajkách sa stretávame pri mape aby sme vybrali trasu prvého spoločného výletu, Zdeno navrhuje aby sme si pozreli kaňon Cheile Bicazului, vzdialený 250 km od Sibiu. Fotky na internete sú pekné a tak nemáme dôvod namietať. Cestou míňame obce, v ktorých sa zastavil čas. Na lúkach sa pasie dobytok a ľudia pracujú na poli. Niektoré dediny majú pekne upravené ulice a v iných je množstvo polorozpadnutých domov. V predpovedi na štvrtok bol až 90%-ný predpoklad zrážok, čo sa popoludní potvrdilo. Pokračovať v hustom daždi nemalo zmysel a tak mierime do najbližšej reštaurácie na obed. K dobrej nálade prispelo chutné jedlo a mladé dievčatá, ktoré nás obsluhovali. Tu Patrik zistil, že mu chýba druhý mobil a tak začalo veľké pátranie. Aj keď sme tomu venovali veľa času, skrátim to. Ako sa neskôr ukázalo, položil si ho na bočnú brašnu svojho Intrudera, z ktorej mu ešte v meste spadol. Po výzve formou SMS-ky, aby mu prípadný nálezca zavolal, žiaril radosťou, keď mu o dva dni plynulou angličtinou volali policajti, že si svoj iPhone môže u nich vyzdvihnúť. Po takýchto príhodách s dobrým koncom sa hneď ináč pozeráte na miestnych obyvateľov. Mraky prešli, dokonca vyšlo slnko a tak pokračujeme. Najkrajšie horské cesty nás čakali za mestom Praid. Aj keď nás mokré cesty držali trocha skrátka, perfektne sme si to užili. Nesklamal ani kaňon, ktorý by som prirovnal k našej Manínskej tiesňave, ale tu v Rumunsku je všetko oveľa väčšie. Znova sa spustil dážď a tak sa v „nepremokoch" vydávame do 70 kilometrov vzdialeného mesta Bacau, kde sme si na internete našli ubytovanie. Novotou voňajúca dvojlôžková izba s veľkou kúpeľňou stojí 38 eur. Pri takýchto cenách by bol hriech spať niekde v kempe. Ani bohaté raňajky za 3 eurá sa nedajú odmietnuť. Po tom, čo sme si včera kvôli dažďu skrátili trasu, k dnešnému cieľu, ktorým je obľúbený Transfagarasan, musíme prejsť takmer 300 km. Cesty sú kľukaté, nikde žiadny policajti a tak si jazdu opäť užívame. Po príchode do reštaurácie, pred odbočkou do hôr, sa dozvedáme že cesta šplhajúca do výšky 2.034 metrov je uzatvorená, ale dôvod nepoznáme. Dávame si sýtu polievku v chlebe, po ktorej ledva zvládame múčnik. Z terasy chvíľu sledujeme, či autá smerujú do hôr. Padlo rozhodnutie že to aspoň skúsime, keď sme už tu. Oplatilo sa. Dôvodom uzávierky boli cyklistické preteky, ktoré skočili pred našim príchodom. Cesta číslo DN7C, známa ako Transfagarasan je medzi motorkármi veľmi obľúbená. Druhá najvyššie položená asfaltka v Rumunsku dlhá 90 kilometrov, vedie okolo najvyššieho vrcholu krajiny, Moldoveanu (2.544 m n. m.). Trocha krajší je úsek od severu, ale my sme si prešli obidve strany tam aj naspäť. Dnes spíme v centre Sibiu, lebo Patrik si má na miestnej policajnej stanici vyzdvihnúť svoj mobil. Potraviny, pivo a pár fliaš vína sme si nakúpili v najbližšom supermarkete. Hotelová izba má totiž veľkú terasu na ktorej sa dá príjemne posedieť.

dsc0518.jpg

Čas rýchlo letí a nám zostáva posledný deň pred dlhou cestou domou. Dnes si to chceme poriadne užiť a tak je na programe Transalpina. Na zrýchlený presun do mesta Sebes využívame diaľnicu. Za ním nás čaká viac ako 130 km ciest s rýchlymi tiahlymi zákrutami aj ostrými „vracákmi". Asfaltka spočiatku vedie cez les, aby zhruba po osemdesiatich kilometroch vystúpala pod majestátne vrcholy hôr, odkiaľ je dych berúci výhľad do dolín. Najkrajší úsek v dĺžke takmer 50 kilometrov si dávame tam aj naspäť. Aj keď je sezóna v plnom prúde, cesty nie sú nejako preplnené. Z východiskového miesta, kde sme si dali obed, odbočujeme na západ po lesnej ceste s prudkým klesaním. Tu sa opäť naplno prejavujú prednosti novej Afriky, ktorá si vďaka dlhým zdvihom odpruženia a veľkému 21 palcovému kolesu hravo poradí s nespevnenou cestou plnou výmoľov. V duchu ľutujem Patrika na cruiseri Suzuki, ale statočný jazdec a odolná technika to opäť zvládli. To nás ešte zastihla malá prietrž mračien, pri ktorej sme slušne zmokli. V meste Deva už svieti slnko a tak po ubytovaní vyrážame do centra, vychutnať si posledný večer v Rumunsku. Prekvapilo nás ako to v uliciach žije. Na každom kroku sú kaviarne plné ľudí a v reštauráciách je problém nájsť miesto. Nakoniec máme stôl s pekným výhľadom na osvetlenú pevnosť nad mestom. „Chvíľu" sme posedeli a tak sa nám ráno nechce vstávať. Nemôžeme ale dlho vylihovať, lebo nás čaká 700 až 800 kilometrov, zväčša po diaľniciach. Po mesto Arad ideme ešte po vedľajších komunikáciách. Naše cesty sa rozchádzajú pred Budapešťou. Traja idú cez Gyor do Bratislavy a ja cez Vác a Šahy smerom na Zvolen. U nás radšej zmierňujem tempo, aby som sa vyhol pokutám. Pred Banskou Štiavnicou už pomaly zaspávam, keď ma vtom obehli traja „strelci" na motorkách. Oči sa mi hneď rozjasnili a s chuťou vyrážam na stíhaciu jazdu. To je ale už iný príbeh.

montaz.jpg

AKO HODNOTÍ VÝLET RASŤO Z BRATISLAVY?
Na začiatok treba povedať, že za tie dva roky čo som v Rumunsku nebol, sa mnohé zmenilo k lepšiemu. Doménou Rumunov určite nie je precíznosť, ale svoj slabší dôraz na detail vedia vyvážiť ochotou hľadať riešenie. V hotelovej izbe sa môže stať, že sprchovanie komplikuje odpad ktorý neodteká a silikón okolo umývadla vyzerá akoby ho aplikovali škôlkari. Na druhej strane príjemne prekvapí pohostinnosť a ochota domácich zmeniť svoj denný program tak, aby vám mohli pomôcť. Pokiaľ ide o bezpečnosť, tak predsudky typu „všetko vám tam ukradnú" už rozhodne nie sú na mieste. Bolo vidieť, že obyvatelia sa snažia zbaviť nálepky rizikovej destinácie, čo sa im darí. Úprimná snaha Rumunov o vašu spokojnosť je zjavná a zvlášť motivujúco na nich pôsobí, ak poviete „... veľmi sa mi u vás páčilo a určite sa vrátim". Pri týchto slovách miestni úplne ožijú.
Náš výlet sprevádzali iba drobné technické komplikácie, ktoré boli asi daňou za Patrikovu snahu držať tempo so svojou 800-vkou Intruder s oveľa silnejšími cestovnými motorkami. Moja Aprilia sa ukázala v najlepšom svetle a vôbec mi nebude chýbať tých pár gramov hliníka zo stúpačiek, čo zostali v rumunských zákrutách. Transfagarasan má asfalt na mnohých miestach zničený zo zimnej údržby, ale Transalpina je pre Caponord perfektnou kombináciou. Občas je nejaký štrk na ceste, či troška vyliateho betónu, ale drvivá väčšina zákrut je pekne predvídateľná so skvelým povrchom. Nestretli nás žiadne nepríjemné obmedzenia, či platby pre miestnu Kobru, ktoré by mohli náš výlet zbytočne predražiť. Prišlo nám, že rýchlostné obmedzenia majú skôr charakter odporúčania a tolerantnosť miestnych vodičov bola podobná. Nikto nás cielene neohrozoval, nevytláčal z cesty ani nič podobné. Skôr bolo vidieť ochotu miestnych vodičov vytvoriť priestor, ak vám niečo úplne nevyjde. Pre mňa je Rumunsko s dobrou moto partiou ideálnou dovolenkovou destináciou, ale mojej manželke to radšej nevravte. Tento rok si to chcem ešte zopakovať :)

dsc0485.jpg
dsc0488.jpg
dsc0556.jpg
dsc0581.jpg
dsc0569.jpg
transalpinamap.jpg
montaz.jpg
dsc0501.jpg

DESAŤ DOBRÝCH DÔVODOV PREČO SI ÍSŤ
ZAJAZDIŤ NA MOTORKE DO RUMUNSKA:

• Rumunsko je veľká krajina v srdci Európy bohatá na pamiatky a prírodné krásy. Veľké i menšie mestá dýchajú históriou, pričom vysoké hory a malebné doliny lákajú k potulkám.
• Nepreberné množstvo pekne poskrúcaných asfaltových ciest je zárukou, že každý motorkár si tu príde na svoje. Môžete jazdiť celé dni a nudiť sa nebudete.
• Ako v jednej z mála európskych krajín tu môžete beztrestne jazdiť po lesných cestách.
• Nestretnete tu jediného policajta, ktorý by kontroloval rýchlosť. Bez rizika pokút si tak môžete jazdu naplno vychutnať.
• Na kvalitných cestách môžete preveriť jazdné vlastnosti motocykla i svoje schopnosti. Je len na vás na čo si trúfnete.
• Žijú tu srdeční ľudia vždy ochotní pomôcť. S mladšou generáciou sa ľahko dohovoríte po anglicky.
• Ceny za kvalitné ubytovanie sa pohybujú v rozmedzí 15 - 20 eur na osobu a noc.
• V reštauráciách nájdete pestrú ponuku jedál za prijateľné ceny.
• Okrem dobrého piva domácich výrobcov tu čapujú kvalitné zahraničné značky.
• Z juhu východného Slovenska je to do Rumunska len na skok - okolo 120 km.

Text: M. Masničák, Foto: autor

Buďte s nami v kontakte

Komentáre