Nebolo jednoduché vybrať spomedzi záujemcov reprezentačnú vzorku štyroch účastníkov. Práve toľko „dobrodružných" modelov KTM sme mali k dispozícii. Boli medzi nimi zastúpené všetky novinky radu Adventure počnúc 1090 Adventure a 1090 Adventure R až po top modely 1290 Super Adventure S a 1290 Super Adventure R. S vybranými čitateľmi sme sa stretli v hoteli Vršatec. Počasie vyšlo a tak väčšina dorazila na svojich motocykloch. Po neformálnom uvítaní čitateľov a pracovníkov európskej centrály KTM dostal každý z účastníkov priestor, aby sa ostatným predstavil. Boli sme zvedaví hlavne na to, čo všetko s motocyklami zažili. Potom každý dostal balíček s darčekovými predmetmi od importéra KTM a redakcie Svet motocyklov. Punc výnimočnosti dodal akcii svojou účasťou náš úspešný motocyklový pretekár Ivan Jakeš. Človek nemá každý deň príležitosť si s ním pokecať len tak pri večeri nielen o Rallye Dakar. Niet divu, že spoločné posedenie trvalo do neskorých nočných hodín. Veľmi zaujímavá bola i prezentácia noviniek Adventure. Peter Luknár z KTM CEE po nej ešte dlho fundovane odpovedal na všemožné otázky prítomných
Deň, na ktorý sa všetci tešili
Aby sme mali dosť času na absolvovanie testovacej trasy dlhej takmer 200 km, zraz pri motorkách bol naplánovaný na 9. hodinu. Ešte krátka inštruktáž k ovládaniu technických vymožeností, ktorými sú nové KTM-ky vybavené a môžeme vyraziť. Počasie vyšlo na jednotku, a tak nás slnečné lúče príjemne zohrievali už pri klesaní z Vršateckého Podhradia. Za Ilavou nás čakala cesta plná zákrut na horské sedlo Homôlka. Tu si účastníci prvýkrát vymenili motorky, aby si vyskúšali čo im viac vyhovuje. Zaujímavý je i úsek medzi Nitrianskym Rudnom, kde sme prešli cez priehradný múr a Bojnicami hojne navštevovanými pre svoj zachovalý zámok. Tu bola plánovaná prvá zastávku na občerstvenie. Z Prievidze sme sa vydali smerom na Martin. V Slovenskom Pravne čakala účastníkov malá off-road vložka. Aby sme si mohli vychutnať kľukatú cestu za obcou Vricko, nesmeli sme minúť odbočku na Kláštor pod Znievom. Horší povrch lesnej cesty naše stroje hravo zvládli. Asfaltku z Klačna na horské sedlo Fačkov už cestári opravili, ale z druhej strany je to stále poriadny masaker. Kolóna šiestich motocyklov KTM si to potom namierila do rázovitej obce Čičmany.
Po zastávke na obed v miestnom kaštieli trasa viedla cez Zliechov a Ilavu do obce Červený Kameň. Povestnou čerešničkou na torte bola menej známa skratka cez les do Vršateckého Podhradia po kvalitnej asfaltke, miestami s 30% stúpaním. Keď sme dorazili pred hotel, spokojné úsmevy na tvárach účastníkov prezrádzali, že si to patrične vychutnali. Nešetrilo sa slovami chvály na adresu motocyklov KTM, i výber trasy, ktorú sme absolvovali vo svižnom tempe.
Rastislav Jány, 41 rokov, 185 cm, Bernolákovo
Pozvanie na Považie na čitateľský test nových dobrodružných KTM, asi bežný človek, ktorý má rád dobré motorky, nemôže odmietnuť. Takže okamžite potvrdzujem a hneď začínam gúgliť. Booking vraví: „Hotel Vršatec ponúka vírivku, saunu, gril a slnečnú terasu" a to je presne to, čo mi bolo úplne jedno v momente, keď som pred ním zastal na mojej „italke" a zbadal vyzývavú 160 koňovú Rakúšanku s označením KTM 1290 Super Adventure S. Poznáte to. Idete po meste s frajerkou a zrazu oproti vám strašná šupa so všetkým, čo vám v puberte pripravilo komplikované ranné vstávanie. Pustiť starú k vode a začať si s novou príťažlivou samičkou? Tak toto pokušenie som v tom momente naozaj mal. Nepopieram. Páčila sa mi na prvý pohľad. Príde mi, že dizajn, tak trošku aj demonštruje dôraz KTM na techniku a detaily pri každej súčiastke. Výsledkom je súbor riešení, nápadov a komponentov, ktoré spolu vytvárajú akési technokratické dielo. Nič tu nie je na viac a nič tu nechýba. Ale ak vás predsa len napadne niečo doplniť, tak katalóg KTM PowerParts je dostatočne hrubý. Ráno po krátkej inštruktáži najskôr sadám na 1090tku, ale o tej cielene až neskôr. Najprv teda hlavná hviezda dňa, 1290 Super Adventure S. Štartujem s kľúčom kdesi v bunde, ľavým palcom veľmi jednoducho a intuitívne kliknem mapu motora a nadiktujem aktivitu pruženiu, presne podľa mojej aktuálnej obavy o motorku, takže taký turistický režim na spoznávanie sa. Adventure motorka kde potrebujete spojku iba na zaradenie jednotky? Hmm, tak tu sa asi budú diať veci, na turistu neštandardné. Áno! 1290-ka má „obojstranný" quickshifter a funguje skvelo. Radí hladko aj pod poriadnym plynom a smerom dolu vás tiež neprekvapí nejakým nepríjemným šokom. Práve naopak. Ak máte snahu o vulgárne podradenie, motor si na moment trošku sám pridá, aby to celé ukľudnil. Brzdy sú na tom podobne a dá sa na ne bez problémov spoľahnúť aj v hraničných situáciách. S-ko vám všeobecne do jazdy zbytočne nekecá ani trakčnou kontrolou, ale z problémov vás vyseká aj najnovšia generácia ABS, ktoré prispôsobuje brzdy aktuálnemu náklonu motorky, zaťaženiu atď. Toto ale osobne potvrdiť neviem, lebo ja som sa do žiadnej šlamastiky nedostal. To, že ju len tak ľahko nepoložíte, je aj zásluha fantastickej čitateľnosti a celkovej ovládateľnosti Ska. Samozrejme obrovský podiel na tom má špičková elektronika, ale to ako dostávate všetko potrebné od kolies do mozgu cez ruky, nohy a zadok, tak to je úplná špica.
Sadal som na ňu s tým, že „pozor, opatrne, cudzia motorka, veľa koní, nová voňavá z výroby, nerozbiť", ale tá istota, ktorú vám tento stroj poskytuje, tá vo vás odblokuje všetky oktánové čakry a viete sa do toho fakt bezohľadne oprieť v každej zákrute. Adaptívne WP pruženie a riadenie jemné ako na horskom bicykli a to všetko, spolu s gumou na asfalte (aj mimo neho), zladené do jedného fungujúceho celku. Ak vás toto všetko nabažilo, dokončí vás motor. Krútiak ako kamión, výkon ako superšport. Netreba vám nejako extrémne vykrúcať pravé zápästie, aby ste aktivovali skrytú funkciu 1290 Super Adventure S. Tou funkciou je TELEPORT! Rehocem sa do prilby pri každom zatiahnutí za plyn. Pri každom ostrejšom výjazde zo zákruty si vravím iba že: „čo ti to...?!, WTF?!" Okrem fakt hlbokých otáčok, kde je tento motor tiež bezkonkurenčný, je vlastne dosť jedno čo tam máte zaradené, ona sa z toho vôbec pri pridaní nemusí zbierať. Proste ide, ide a ide. Skúšal som dávnejšie aj SuperDuka a toto je pocitovo to isté, ibaže pri tom sedíte pohodlnejšie a môžete sa sem kľudne pobaliť aj na niekoľkotýždňovú dovolenku. Na druhej strane, ak sa vám chce cez víkend jašiť na miestnom kopci s „kolienkármi" v kombinézach, brzdiť ich tam určite nebudete. Parádny a vždy čitateľný displej je čerešničkou na tejto oranžovo bielej technologickej torte. Motor 1090 Adventure má o niekoľko koní menej, ale výkonová rezerva je viac ako dostatočná, takže vyhodiť 1090ku z výberu pri kúpe dobrodružného turistu, by bolo strašnou chybou. Klasický displej možno nie je taký pútavý ako ten na väčšej sestre, a ani si tu nenastavíte všetko tak pohodlne ako na Sku, pri štartovaní a tankovaní nemôžete mať kľúč kdesi v bunde, ale... Nebudete na ňu šetriť tak dlho a za svoje peniaze rozhodne nedostanete oveľa menej motorky. Nie je to určite motorka, ktorú kupujete ak nemáte na 1290ky. Práve naopak. Obe sú si v mnohom podobné, ale 1090 má plus, ktoré sa dosť ťažko popisuje. Už prvé metre vám dajú trošku iné pocity z jazdy... také čistejšie a prirodzenejšie. Je to papierovo a naozaj aj pocitovo veľmi ľahká motorka. Hravá, bezprostredná, technicky vyspelá a popritom stále veľmi, veľmi výkonná motorka. Elektronika a pruženie WP fungujú pri jazde neuveriteľne dobre a brzdy majú pocitovo ešte viac bezpečnej rezervy ako na Sku. KTM 1290 Super Adventure S je ako správna superhviezda, ponúka naozaj všetko, o čom snívate. Ak by som zajtra išiel nakupovať do KTM, mal by som aj ja veľkú dilemu, ale nakoniec by som pravdepodobne odchádzal na novej KTM 1090 Adventure, lebo má všetko čo potrebujem.
Juraj Rybársky, 28 rokov, 182 cm, Borský Mikuláš
Začínal som na 1290-ke a postupne sme si motorky striedali hore dole, ale pokúsim sa to zhodnotiť v celku. Zameral som sa viacej na S-kové verzie nakoľko tie spĺňajú najviac moje cestovateľské požiadavky a R verzie som skúšal len pri krátkej off-road prechádzke a trati. Začal by som teda modelom 1290 Super Adventure S. Na motorke sa mi páčil výborný vzpriamený posed, dobrý výhľad, pekný citeľný farebný TFT displej, ktorý ukazoval všetko podstatné aj nepodstatné, čo človek potrebuje. Skúšal som meniť aj režimy podvozku, nejaké rozdiely cítiť bolo, ale podľa môjho názoru nič zásadné. Po pravde na menšej sestre sa mi páčil podvozok o niečo viacej. Vyzdvihnúť musím aj veľmi dobrú ochranu pred vetrom. Napriek tomu, že som mal prilbu so šiltom, na motorke na mňa vôbec nefúkalo. Plexi šlo krásne nastaviť jednou rukou. Ďalej špičkové brzdy, na ktoré sa človek môže spoľahnúť aj pri športovej jazde, čo k stroju s výkonom 160 k určite treba. Motor je kapitola sama o sebe. To je radosť jazdiť a ťahať za plyn, ide všade na každej rýchlosti v každých otáčkach. Človeka to láka všetko predbiehať a stále má veľkú výkonovú rezervu, ale aby som len nechválil. Trochu mi vadilo ako hreje druhý valec, hlavne na stehná a zadok. Často som sa musel chladiť jazdou v stupačkách. Toto som pri menšej sestre necítil. Pri jazde je motorka obratná, ale pri manévrovaní na mieste, alebo v menších rýchlostiach je už váhu trochu cítiť. Motorka má snáď všetky technologické vymoženosti, čo dnešný motosvet ponúka. Takže si tam každý nájde to svoje od tempomatu, cez vyhrievané sedačky, full LED svetlá, svetelný senzor až po náklonové ABS. Otázka je, čo všetko z toho reálne využije.
No a teraz k menšej sestre 1090 Adventure. Pri nastúpení hneď cítim nižšiu váhu a menšia je aj šírka nádrže. Posed takmer rovnaký ako 1290-ke, ale po prvých kilometroch som hneď zaregistroval, že za menším plexi mi fúka presne do očí. Z veľkej časti to ale prikladám prilbe so šiltom a myslím, že pri integrálnej by to mohlo byť ok. Skúšal som aj rôzne polohy, ktoré síce nejde tak ľahko nastaviť ako na 1290, ale nič čo by prekážalo. Na motorke vidieť, že je tá menej obdarená, teda dostupnejšia sestra. Dobre čitateľné klasické budíky, jazdné režimy, kontrola trakcie, ABS a hotovo. Viac netreba. Čo sa týka jazdy a podvozku, pocitovo bola motorka pre mňa o kus obratnejšia a hravejšia, ako väčšia sestra. Podvozok bol od výrobcu naladený presne podľa môjho gusta. Motorka sa nepotápala ani pri prudšom brzdení, a zároveň bola dostatočne komfortná aj na horších povrchoch. Motor s výkonom 125k mi prišiel ako ideálny kompromis na komfortné turistické, možno až športovo turistické cestovanie. Nebola situácia kde by mi chýbal výkon. Brzdy boli trošku slabšie proti bráškovi, ale nič za čo by sa musela hanbiť, stále silné a dobre dávkovateľné. Takže moje zhodnotenie, čo sa týka motoriek. „Za mňa 1090 Adventure, ktorá ma presvedčila natoľko, že nad ňou už reálne uvažujem na ďalšiu sezónu."
Tomáš Sládek, 34 rokov, 195 cm, Kysucké Nové Mesto
Stačilo by iba napísať „po rakúsky" einfach geill! Ja sa ale o moje pocity a poznatky z testovania KTM s vami podelím ešte pár riadkami. Aktuálne jazdím na veľkom cestovnom endure s tromi valcami, ktorého prejav a výkon motora mi, povedzme až do jazdenia na 1290tke, pripadal až až a chcel som si vyskúšať, či potrebujem 1215ccm, ktoré mi prídu niekedy mimo asfalt priťažké. Samozrejme, je to aj veľa o zručnostiach jazdca. Cieľom môjho testovacieho záujmu boli modely adventure 1090 a najmä ten s označením „R". Chcel som vedieť ako sa správajú mimo asfalt. Takže pekne poporiadku. Ako prvý som osedlal model 1090 adventure R. Bola to presne tá motorka, na ktorej jazdil Chris Birch cez leto v Kopernici. Z výroby obuté TKC 80, na prednom kolese 21". Pár motoriek s 21tkou vpredu som už vyskúšal, musím ale napísať, že to bol pre mňa po mojich skúsenostiach so 17" a 19" na asfalte trochu nezvyk, a tak to ostalo až do konca testu. Výkon 125 koní je pre tento stroj veľmi príjemná hodnota. Na „eRku" som si ich ale až tak neužil, ako neskôr na klasickej 1090. Komu však nevadí 21" vpredu a vie, prečo tento model chce, ten bude spokojný, lebo výkonu je tu o dosť viacej ako ponúka väčšina konkurencie. Pri jazde mi však vadila celkovo slabšia ochrana pred vetrom, na akú som zvyknutý z mojej 12tky. Výška a stavba plexiskla je určená, ostatne ako celý model „R", predovšetkým na jazdu mimo spevnené cesty. Ale ani pri mojej výške 193 cm sa nekonali žiadne nepríjemné nárazy vetra do prilby. No a keď som neskôr videl s akou ľahkosťou prešla po motokrosovej trati, bolo mi jasné, že budúci majitelia budú môcť absolvovať naozaj poriadne adventure výlety. Druhá na rad prišla väčšia z rodiny, Super Adventure 1290 R. Vpredu opäť 21" ale už na cestných Continental Trail attack II. Pri spomienke na monumentálny motor a jeho krútiaci moment 140 Nm, spojený s dávkou 160 konských síl mi ešte teraz tlačí kútiky úst smerom hore. Po prvom výjazde zo zákruty si hovorím „No do r.ti, hlavne s rešpektom!" Oranžová sila! Elektronický plyn však dávkuje výkon pekne plynulo a na udržanie sa na ceste mu pomáha aj trakčná kontrola (MTC). S motorkou tak môžete jazdiť turisticky, no na druhej strane aj riadne „na hulváta". Záleží len na tom, v akých otáčkach motor podržíte. Ani s jedným, ani s druhým motor problém nemá. No od 6000 je to už riadny „hukot" (ešte stále sa smejem). Ochrana pred vetrom je tu citeľne lepšia ako na 1090 R. Dizajnovo a ergonomicky pre mňa vydarená motorka. A tu sa už dostávam aj ku „fičurinkám", ktoré nám boli predstavené. LED svetlo s prisvecovaním do zákrut podľa náklonu sa mi vyskúšať nepodarilo, nakoľko sme jazdili cez deň, ale určite je to fajn vec. Osobne som ale vyskúšal asistent rozjazdu do kopca (HHC), kombinované náklonové ABS (MSC / C-ABS), automatické vypínanie smeroviek, no a čo ma najviac dostalo bol quickshifter v spolupráci s MSR. Táto dvojica sa postará nielen o to, že rýchlosti kopete hore aj dole bez spojky, no navyše sa nemusíte báť ani pri prudkom podradení zablokovania zadného kolesa. Toto som využíval pred každou zákrutou, kde som si väčšinou skopal do trojky a nemusel sa často brzdy ani dotknúť. A ak by ste už radšej radili so spojkou, tak túto anti-hoppingovú nemáte problém stlačiť iba s malíčkom. 6,5 palcový TFT displej už nabáda na ovládanie dotykom ako na tablete.
Z bezpečnostného hľadiska sa však menu ovláda na tlačidlách umiestnených pri ľavej rukoväti, ktoré sú podsvietené, za mňa plus. Navyše na tlačidlá, pomocou ktorých sa pohybujete v menu hore - dole si môžete uložiť rýchlu voľbu na okamžité vyvolanie často používaného menu. Displej je bezproblémovo čitateľný na priamom slnku, dá sa dokonca naklápať, čo využijete napr. pri jazde v stúpačkách. Na základe intenzity okolitého svetla mení režimy, takže v noci vás nebude osvetľovať a ťahať oči. Svetelný senzor je tak citlivý, že už pri jazde v tieni stromov sa prepol do nočného režimu. Množstvo informácií zobrazených na displeji si môžete upravovať, najviac však naň dostanete 8 položiek. S piatimi, ktoré sa ešte príjemne sa čítali, som mal rýchly prehľad. Presadám na 1090. Ako som už spomínal výkonovo zábavná motorka. Metzeler Tourance next rozmeru 19" vpredu, s ktorou som jazdil aj ja na svojej motorke, mi sedí ako...! Je menšia, oproti 1290-tke, ale stále mám pocit, že je to kus motorky, aj keď ju porovnám s litrovou konkurenciou. Nemal som tú možnosť vyskúšať ju s kuframi a spolujazdcom, ale myslím si, že ani v tomto prípade by jej výkon určite nechýbal na svižnú a pohodlnú jazdu. Oproti 1090 R lepšia ochrana pred vetrom. Keďže mi tá 19" sadla a predo mnou idú chalani na 1290, ktorí si to užívajú rovnako ako ja, radím celý čas len po štvrtý kvalt a každý výjazd zo zákruty ťahám do začiatku červeného poľa, aby som im stíhal. Toto ma fakt baví a užívam si to! Aj keď podvozok nie je elektronicky nastaviteľný a LCD prístrojovka nežiari supermoderným dojmom ako TFT displej, táto mašina ma tak oslovila, že sa mi z nej nechcelo zosadnúť. Ako posledný model ma však čakal Super Adventure 1290 S. Vybavený komfortným sedlom s vyhrievaním a ako spolujazdec Slovinec Akrapovič. V ten deň som už nič lepšie nezažil a myslím, že ani na druhý nie. Poznáte ten vtip, kde vás advokát vyseká na súde, lebo dokáže, že pri 250 km/h rýchlosti značku 40 nie je vidno? Nie mama, takto som nejazdil, ale kto by chcel kľudne môže a určite aj viacej. 1290 S je vybavená semiaktívnym podvozkom od WP, ktorý v milisekundách prispôsobuje pruženie vozovke. Tento sa dá ešte nastavovať do štyroch režimov. Priznám sa, že som si to pri jazde až tak neuvedomoval, ale možno práve to je cieľom. Určite však pocítite rozdiel v jazdných režimoch pri pridávaní plynu, pričom najzábavnejší je režim „sport". Ďalšia vychytávka v podobe vodotesnej odkladacej priehradky na mobil s pripojením na USB bola milým prekvapením. Mobil si môžete jednoducho cez BT spojiť s motocyklom a jeho kompletné ovládanie už vykonávate pomocou tlačidiel menu, takže máte ruky stále tam, kam za jazdy patria. Kľúč od motorky potrebujete už iba v prípade, že sa chcete dostať do kufrov, všetko ostatné blokuje, otvára, štartuje transpondér, ktorý stačí mať u seba vo vrecku. Poslednú vec, ktorú musím pochváliť je nastavovanie plexi, ktoré zvládnete za jazdy jednou rukou a netreba na to žiadnu elektroniku. O spotrebe moc písať nejdem, štýl jazdy nebol v tento deň moc turistický, ale musím povedať, že ani na jednej motorke som nevidel spotrebu nad 6,5l. A odpoveď na moju otázku, či potrebujem 1215 ccm? Nuž nepotrebujem, lebo po tomto dni by som už chcel 1301 ccm.
Roman Sirota, 41 rokov, 195 cm, Lozorno
Na čitateľskú testovačku nových cestovných endúr od KTM som sa prihlásil pre moju veľkú náklonnosť k tejto značke a hlavne možnosť vyskúšať si nové modely – predovšetkým môjho favorita 1290 R. V garáži mám aj KTM 640 LC4 enduro, ročník 2004 v rally úprave. Tá spočíva v súťažnom podvozku WP so 48 mm vidlicou, doplnený je roadbook, nová je celá výfuková sústava a nechýba ani veľká 18 litrová nádrž. Je to relatívne ľahké jednovalcové „kladivo", na ktoré musí mať jazdec dobrú kondičku, keď chce využiť jeho potenciál aj v teréne. Motor dáva už odspodu veľké „kopance". Čo sa týka cestovania, posed a celkovo ergonómia sú dobré, ale motor zásobuje jazdca poriadnou porciou vibrácií, ktoré cíti hlavne na zadku a v rukách, takže cestovanie na dlhšie trasy nie je nič príjemné. Jazdil som aj na kamarátovej KTM 990 Adventure, ročník 2011. Oproti sériovému stavu má táto motorka zvýšený podvozok a nahraté iné palivové mapy plus výfukový systém RP. Čo sa týka posedu, nová 1290 je v tomto smere celkom podobná, platí to aj pre jazdu v stupačkách. V prípade oboch motoriek sa za riadidlami najlepšie cítia jazdci s výškou nad 180 cm. Výkonovo som bol z 990-ky príjemne prekvapený, záťah bol výborný. No až keď som sadol na novú 1290 Adventure R, zistil som, že 1.301 kubíkov je predsa len o niečom inom. Tento dvojvalec ťahá už v strednom pásme, ale je aj vyslovene hladný po vyšších otáčkach. Tých 160 koní je už iná káva. Vývoj jednoducho nezastavíš...
Veľkosťou a aj celkovo rozložením ovládacích prvkov a tvarom sedadla, či nádrže mi 1290 R sadla ako uliata. Po stránke ergonómie naozaj nemám čo vytknúť. Platí to aj pri jazde postojačky. Motorka sa po rozjazde úplne ľahko ovláda, počiatočnú vyššiu hmotnosť je cítiť len pri manipulácii na mieste. Keď porovnám obe 1290-ky, R-ko a S-ko, všetko je takmer rovnaké, s tým rozdielom, že na R-ku sedíte vyššie. Motor si pri jazde pýta aspoň tých 3.000 ot./min., inak má tendenciu trochu „šklbať". Sériové nastavenie podvozku mi taktiež vyhovovalo. Predsa len na celé to preklikanie nastavenia pruženia bolo málo času a o to viac ma potešilo, že základné nastavenie mi naozaj „sadlo". Podvozok som preveril aj na motokrosovej trati a ani tých pár skokov nedostalo tlmiče na doraz. Na motorkách rakúskeho výrobcu sa mi páči, že ponúkajú „racingovú" techniku v sériovej výbave. U iných značiek si musíte za takéto komponenty priplácať. 1290 R je prispôsobená na hltanie veľkých porcií kilometrov a zároveň zvláda aj slušne náročný terén. Limituje to len jazdec – na ňom záleží, koľko si trúfne. Motor je do tých 6.000 ot./min. veľmi svižný, s parádnym záťahom, ale nad tých 6.000 vám doslova vyrazí dych. Menej skúsených jazdcov to môže doslova zaskočiť. Prístrojovka – farebný TFT displej je nabitý informáciami. Veľmi obsiahla je aj ponuka príplatkového vybavenia od vyhrievaných rukovätí, cez vyhrievané sedadlá, až po kufre, čím ponuka Powerparts rozhodne nekončí. Mínusy som nenašiel žiadne, snáď okrem ceny, ktorá je trochu vyššia. Menšia 1090 mi prišla lepšie ovládateľná, trochu kompaktnejšia, nižšia a pri vyšších rýchlostiach sa správala stabilnejšie, pretože namiesto 21" má vpredu 19" koleso. V R-kovej verzii, kde je vpredu 21-ka a zdvihy pruženia sú vyššie, mne osobne sadla viac hlavne kvôli vyššiemu posedu. Motor má síce pekný záťah, ale vo vyšších otáčkach mu už chýba to sebavedomie, ktorým 1290-ka doslova srší. Inak zvezenie je to veľmi príjemné, aj v teréne je 1090 citeľne obratnejšia ako 1290. Mne však úplne najviac učarovala 1290 v R-kovej verzii. Až natoľko, že som vybehol do banky, potom som sa zastavil v predajni KTM, prelistoval aj ponuku originálneho príslušenstva a zhruba mesiac po testovaní zakotvila aj v mojej garáži. A nielen tak hocijaká, ale rovno s množstvom doplnkov – vyhrievanými rukoväťami a sedadlom, hliníkovou ochranou pod motorom, koncovkou Akrapovič, GPS navigáciou a ďalšími užitočnými doplnkami. Som rád, že som sa takejto skvelej akcie mohol zúčastniť, okrem iných zážitkov mi priniesla aj novú dvojkolesovú partnerku...
Resumé
Podľa ohlasov účastníkov sa akcia vydarila. Čitatelia si odniesli veľa príjemných zážitkov. Navyše si navzájom perfektne sadli, a tak sa vytvorili nové priateľstvá. Samozrejme najväčší úsmev na tvári im vyčarovali nové modely rodiny Adventure. Spokojnosť neskrývali ani pracovníci KTM CEE. Okrem toho, že všetko prebehlo bez najmenších komplikácií, minimálne polovica účastníkov sa rozhodla rozšíriť rady spokojných majiteľov motocyklov KTM. Niet divu, veď rakúsky výrobca svojimi novými modelmi Adventure nasadil latku poriadne vysoko.
Text: M. Masničák, Foto: autor
