Pôvodný plán jazdy na 9 dní
Padlo rozhodnutie, že to skúsime. Po jazdách v rakúskych, slovinských, talianskych, švajčiarskych Alpách a Nórsku za polárnym kruhom sme si povedali, že je čas na Pyreneje a Grandes Alpes. Stalo sa, osvedčený špeditér odviezol tri géesy do Bilbaa, my sme tam doleteli nízkonákladovkou, dali si večeru, prechádzku a reset. Niektorí stihli aj famóznu Gehryho Guggenheimovu galériu. A ráno sme vyrazili. Pôvodný plán znel cca 3.800 km do Bratislavy, cca 30 priesmykov - podľa možnosti legendy z Tour a členov prvej desiatky v Európe, trochu kultúry a histórie, trochu poznávania, veľa kochania a veľa náklonov. Na našej trase boli ikony ako Col du Tourmalet, Port d'Envalira, Verdon Gorge, Col de la Bonette, Col d'Izoard, Col du Galibier, Col de l'Iseran, Petit a Grand St. Bernard. Okrem toho zo dvadsať „bežných" priesmykov, napríklad môj obľúbený Nufenenpass, San Bernardino, Albulapass, Pass dal Fuorn, no a samozrejme rakúska perla Timmelsjoch. Kultúra bola zastúpená návštevou Guggenheima, Donostie (San Sebastian), Lourdes, Camargue, Arles, Provence a Zillis. Boli sme časovo obmedzení, pretože jeden z nás je výkonným manažerom v nadnárodnej firme a čas počíta na minúty, takže pôvodný plán počítal s deviatimi dňami jazdy. Síce obmedzujúce, ale niekto na nás dôchodcov robiť musí!
Prvé dni v Pyrenejach
28. 06. 2019 sme vyrazili z Bilbaa cez Donostiu do Arette v Pyrenejach. Celkovo 327 km príjemnej jazdy až na teploty 32 – 36 °C . Táto teplota sa nás žiaľ držala ešte týždeň s tým, že občas stúpla na 38°C. Priemerné denné etapy okolo 320 - 420 km sa tak stávali grilovaním a varením. Celý život tvrdím, že milujem teplo, ale na tejto ceste som to odvolal. Jediný deň oddychu v lyžiarskom stredisku v 2.000 m n. m. v Isola 2000 sa búrkami, krupobitím a teplotou okolo 16°C stal vykúpením. Druhý deň sme prešli cez Col du Pourtalet a zopár ďaľších priesmykov. Pokračovali sme ďalej až sme na tretí deň po návšteve Andorry dorazili večer do Perpignanu do ** hotelíku s bazénom. Nirvána! Cesta Pyrenejami sa kľukatí zo Španielska do Francúzska a späť. Netreba sledovať hraničné kamene, cesta vám jasne napovie, kadiaľ jazdíte. Takmer dokonalý asfalt v Španielsku sa strieda s tečúcim asfaltom a výtlkmi vo Francúzsku. Francúzi to riešia systémom tých slovenských opráv – sypú drobnú kamennú drvu na cestu bez následného zavalcovania. Takže motorkár máva pravidelné šotolinové vložky na regulárnej ceste 2. až 4. triedy!
Nádherná delta Rhôny
Prvá kultúrna vložka bola Lourdes. Príjemná prechádzka k chrámom a jaskyni v motorkárskom oblečení a 38°C. V posvätných Lurdoch som si prial ďalší zázrak, ale v tento deň sa nekonal. Nie som si istý, či ovládam aktuálny text očenášu (stále sa to mení). Maximálne vyčerpaní z horúčavy sme teda bez spásonosného dažďa pokračovali ďalej. Nasledujúci deň sme vyrazili z Perpignanu do Camargue. Táto oblasť ma dlho lákala. Údolie rieky Rhôny, rezervácia s vodným vtáctvom, pestovanie (vraj) najlepšej ryže na svete a svetoznáme plavé kone. Všetko bolo, delta Rhôny je čarovná. Malé občerstvenie v Saintes-Maries-de-la-Mer kúsok od pláže s príjemným maitre a ďaľšia kultúra v Arles. Most, ktorý maľoval Vincent van Gogh a aréna v centre Arles - v pešej zóne, do ktorej sme na hulváta vošli na motorkách jednoducho preto, že sme si nevedeli predstaviť ďalšiu prechádzku v rozpálenom meste. Camargue a Arles si rozhodne zaslúžia aspoň tri dni na návštevu. Mimochodom na ceste z Perpignanu do Arles prechádza diaľnica ponad Canal du Midi. Unikátne inžinierske dielo z 15. storočia spájajúce stredozemné more s kanálom La Manche. Odporúčam týždennú one-way jazdu loďou z Bézieres do Carcassone. Netreba mať kapitánske skúšky, rozkošné okolie, francúzske vína, syry a 37 zdúvadiel! Tí neposední môžu popri kanáli jazdiť na bicykli a voziť na loď víno a bagety ako svojho času môj priateľ, s ktorým sme sa tadiaľto plavili.
Piaty provensálsky deň
Z Aix-en-Provence pomedzi levanduľové polia vo výškach 600 - 800 m n. m. do Verdon Gorge. Najhlbší kaňon Európy. Kto má čas, zostane celý deň a člnkuje sa. Ideme ďalej smerom na Nice a odtiaľ zase do kopcov. Očakávajú nás Alpes de Cot d'Azur. Vytrepeme sa na Col de Braus s výškou iba 1 002 m n. m., ale so šialeným množstvom vracákov 180° a viac. Nedá sa to jazdiť, len prejsť. Naša námaha je korunovaná čerstvou asfaltovou drvou pred vrcholom a neexistenciou benzínovej pumpy. Motorky sú celé od asfaltu, ide ma šľak trafiť! Do cieľa nám chýba 36 km a cesta je uzavretá. Vraciame sa dole do Nice, tankujeme, varíme sa v 36 stupňoch. Pár kilometrov na západ a potom zase na sever konečne do hôr. Nocujeme vo výške 2.000 m n. m. v lyžiarskom stredisku Isola 2000. Predpoveď počasia na ďaľší deň spomína búrky a silný dážď. Jednomyseľne sa dohodneme na dni voľna. Bude 16°C, lejak a krúpy. Z baru sa na to dobre pozerá. Prekvapila ma francúzska činžiaková – škaredá architektúra strediska.
6. deň Grandes Alpes a Tour des
Grandes Alpes
Čaká nás Col de la Bonette s výškou 2.715 m n. m., čím si vyslúžil štvrtú pozíciu v prvej desiatke najvyššie položených asfaltovaných a legálne prejazdných priesmykov v Európe. Súťaživí Francúzi sa rozhodli, že ho posunú na prvé miesto a tak vybudovali krátku asfaltovú sľučku okolo vrcholu nad priesmykom - Cim de la Bonette. Cesta dosiahne maximálny výškový bod 2.802 m n. m. - e voilá, účel je dosiahnutý, Francúzi predávajú samolepky Col de la Bonette 2.802 m n. m.! Geograficky je to však nezmysel a okolité národy majú zase z Frantíkov prdel. Na Tour des Grandes Alpes sa stretávame so špecialitou, ktorú sme nepoznali. Pred vrcholmi k priesmykom je popri ceste rozmiestnená kopa fotografov. Niektorí meter od cesty, iní sedia na ceste (!) ako jedna mladá dáma, ktorá ma na smrť vyplašila. Okolo seba majú po svahoch rozprestreté banery s webovou adresou. Kto chce si večer môže (za poplatok - n'est-ce pas?) stiahnuť svoje fotky, alebo si ich objednať v papierovej forme. Títo ľudkovia sa cenotvorby neboja a tak sme sa uspokojili s obrážtekmi v slabom rozlíšení prekrytými logom lokálneho umelca.
Aj pády musia byť
Siedmy deň jazdy sa pohybujeme po magickej trase Tour de France a Tour des Grandes Alpes. Prechádzame ikonami Col d'Izoard, Col du Galibier a Col d'Iseran. Fotíme ako Japonci. Zjazd a najmä pohľad do Val d'Iser ležiace o tisíc metrov nižšie je impozantný. Ôsmy deň konečne opúšťame Francúzsko. Cez Col du Petit St. Bernard prechádzame do Švajčiarska a cez Col du Grand St. Bernard do Martigny a švajčiarskeho Laxu. Opäť sa vieme s domácimi aj rozprávať, nielen si objednať jedlo. Deviaty deň je smolný. Ráno musel jeden z nás položiť géesu, lebo mal na 4 m širokej horskej ceste proti sebe troch cyklistov – vedľa seba (!) a tých obiehal mladík v golfe. Smola, ale nič sa nestalo. Mimochodom, cyklisti sú v Alpách extrémne nebezpeční. Jazdia vedľa seba, v pelotónoch, v protismere a správajú sa ako nadradená rasa. Ja jazdím už druhý deň so zlomeným prstom na nohe - o čom neviem, len sa mi ťažšie obúva čižma a chodím ako Peyrac. Položil som motorku na pravo na šotolinovom parkovisku, lebo som sa kochal pohľadom na protiľahlú horu a nepozeral pod nohy. Prechádzame môj obľúbený Nufenenpass a San Bernardino. Po prejazde cez Zillis, kde majú unikátny kostol s dreveným kazetovým maľovaným stropom (UNESCO), cez sútesku Via Mala.
A ešte jeden pád
Popoludní stúpame do Albula Passu. Cestu rekonštruujú, máme pred sebou dlhé úseky šotoliny a nekonečne pomalú premávku. Predbiehame sa, kde sa dá, väčšina áut nás v pohode púšťa. Cyklisti nie - ale pri pohľade na ich červené tváre a vytreštené oči to úplne chápem. Pred nami idú Porsche 918, za ním tmavomodrá Corvette (posledný model by som bral), nasledovaný BMW i8. Parádny pohľad najmä keď i8 pridá viac než treba a hrabe na asfalte. Pri najbližšom semafore nám vodič Porsche ukazuje, aby sme šli dopredu. Zjavne šlo o nejaký test alebo promo jazdu, po ceste sme videli niekoľko čakajúcich tímov fotografov. Na šotoline sme rýchlejší! Ešte Pass dal Fuorn, opúšťame Engadin a schádzame do prekrásneho Val Müstaire. Bio rezerva! Stále sme v kantone Graubünden, kde sa hodne hovorí rétorománsky. Pri stretnutí sa tu zdraví "allegra" a pri rozlúčke "a revair". Voda z vodovodu je v reštaurácii zadarmo, ale za jej donesenie na stôl si účtujú vier fränkli. Zopárkrát som tu už bol. Zo Santa Maria Val Müstair je perfektný nástup na Umbrailpass a Stelvio. 60 km pred cieľom (Reschenpass a Nauders) prechádzame extrémne úzkou uličkou. Oproti idúce auto vychádza do protismeru, môj priateľ jazdiaci ako prvý je nútený zastaviť, pretože by neprešiel kufrom okolo schodov do domu. Druhý z nás nedobrzďuje, odrazí mu ľavý kufor. Motorka padá a jazdec buchne o múr domu. Idem do rodinného hotela 40 m za nami, ktorý poznám. Domáci sú perfektní ako vždy. Švagor majiteľky berie môjho priateľa do špitálu, ja začínam zapíjať deň, tretí z nás je nesvoj. Po návrate vysvitlo, že nemá nič zlomené, len je pohmoždený. Urobili mu sono, ale röntgen odmietli, že netreba. Po návrate domov röntgen ukázal, že má zlomené dve rebrá a prasknutú lopatku.
Záverečný diaľničný presun
Meníme záverečnú trasu a namiesto Nauders (cez Reschenpass), Timmelsjochu a Grossglockneru vyrážame cez Alto Adige do Brenneru, cez Deutsches Dreieck na Mondsee, kde prespíme. Záverečná jazda po A1 je už len trápením na ceste domov. Za normálnych okolností sa diaľniciam vyhýbame ako čert krížu! Úprimne povedané, teším sa domov ako malé decko. Záverečné résumé: 1 deň let Viedeň-Bilbao, 9 dní jazdy, po piatom dni jeden deň prestávka. Najazdené 3.739 km, u mňa o 15 km menej - len preto, že si tak nenadbieham do zákrut. Celkovo 31 priesmykov, čím sme s predošlými jazdami zdolali 8 z prvej najvyššej desiatky a perlička na záver: 69.949 nastúpaných výškových metrov!
01
Trasy boli pripravené na BMW Navigatore, resp. Base Campe. Tentokrát sa Garmin zbláznil len dvakrát, čo považujeme za úžasný výsledok.
02
Hotely sme bookovali deň až dva vopred cez booking.com alebo telefonicky. Bývali sme zväčša do 100 € za jednotku izbu v ** a *** hoteloch s bazénmi (skôr bazénikmi), ale po ôsmych až deviatich hodinách jazdy v 36 stupňových horúčavách to je Shangri La.
03
V Švajčiarsku treba vypnúť mobilné dáta! Nie sú v únii a dáta sú tu drahé.
04
Mali sme so sebou aj papierové - najmä motorkárske mapy len tak pre prípad.
05
Motorky R 1200 GS Adventure 2017, R 1200 GS 2013, R 1200 GS 2008.
06
Vek jazdcov: 53, 67 a 63
Text: J. Modrovich, Foto: autor
