Železný kolos prechádza serpentínami do Passo Porodoi akoby sa nič nedialo. Za oknami na každej strane doliny chytajú mraky obrovitánske skalné steny, kde tu ešte pokryté lanským snehom. Ukazovateľ teploty z pôvodných 22 stupňov klesol na 8. Je čas vystúpiť.
Passo Porodoi je ako mnohé iné sedlá v Alpách. Vedie k nemu kľukatá, úzka cesta z oboch strán a hoci samotné sedlo je vo výške cez 2000 metrov nad modrom, stále sú okolo neho hory oveľa vyššie. A Ppáve tam mierime. Mohutné oceľové laná držiace kabínku lanovky stúpajú od údolnej stanice prudko nahor a strácajú sa niekde v mrakoch. Tam je náš dnešný cieľ. Dve nové Yamahy Tracer 700 čakajú na terase chaty. Máme šťastie. Oblaky na chvíľku rozfúkal vietora my sme pochopili, prečo sa s motorkami lopotili až sem. Kopce, skalné kolmé steny a cez posledné kusy mračien vidieť kľukaté cestičky vinúce sa z ihličnatého lesa do sediel hlboko pod nami. Stihneme urobiť pár fotografií, kým nás opäť zahalí hmla a búrka so snežením. Niečo také sa len tak nevidí.
Tracer 700 vychádza z modelu MT07. Posed je ale viac spriamený, riadidlá sú vyššie a rovnako tak aj sedlo. Srdce mašiny tvorí priečne uložený radový dvojvalec parametrami zhodný s tým z MT07. Palivová nádrž ponúka priestor pre 17litrov benzínu (o 3 litre viac ak MT07), čo sľubuje slušný dojazd. Predĺžená je zadná kivka a celkovo pruženie je nastavené na komfortnejší chod vhodnejší pre dlhšie jazdy. Dizajn postavili na ostrých hranách a dvoch predných svetlometoch, ktoré sprevádzajú Yamahy tohto druhu od prvého Fazera z roku 1998.
Vývojový tím tohto stroja pozostával hlavne z Európanov. Nemohli chýbať Taliani, zapojili sa Holanďania, Francúzi a Japonci tak nejak držali taktovku. Výsledkom spolupráce je okrem motocykla samotného aj množstvo originálneho príslušenstva, ktoré môžeme rozdeliť na dve hlavné skupiny: turistické a športové. V tom na dlhé trasy môžete eurá na viac utratiť za turistické sedlo, tri druhy tankvakov, kufre, kapsy, vyhrievané rúčky, vyššie plexi, padáky, prídavné svetlá a neviem, čo všetko ešte. Ak ladíte športovo, čaká vás Akrapovič, hliníkový kryt reťaze a držiak ŠPZtky, LED smerovky...
Ako tak sedíme a pozeráme na dva vystavené kúsky, musím subjektívne povedať, že v čiernej farbe s padákmi a kuframi vyzerá motorka naozaj mohutne, na druhej strane, modrej alebo červenej verzii sa odoláva ťažšie a na cestách ich budeme stretávať asi viac.
Sneženie ustalo. Búrka sa premiestnila pár kilometrov východne, vietor stíchol a lanovkári sa zdajú menej nervózni. Spúšťame sa dolu. Hlboko pod podlahou tejto plechovej skrinky svietia svetlá z dedín v doline. Odtiaľ budeme ráno štartovať.
Dobré ráno, Alpy.
Budíme sa do úplne jasného dňa, po snežení alebo daždi niet ani stopy. Ideme! Prvé, čo vás prekvapí po vysadnutí do sedla sú úzke rajdy. Na chvíľku sa človek zháči, či sa to bude dať vôbec ukočírovať, no potom sa odovzdáte do rúk inžinierov a tak nejak dúfate, že „soudruzi neudelali chybu". Zopnete spínačku, potlačíte tlačidlo štartéra smerom k sebe a dvojvalec naskočí. Nalejme si čistej kávy, zvuk vám chlpy nepostaví. Pre hluk chtivých je v zálohe spomínaný Akrapovič, ktorý už aký taký randál zvládne, ale zas nie každý túži brať po jazde pilulky proti bolesti hlavy.
Vyrážame smerom na Passo Sella. Včera som sem rovnakou trasou prichádzal autom a v každej dedinke ma navigácia upozornila na minimálne dva statické radary. Teraz si z nich nerobí ťažkú hlavu nik, držím sa skupiny a potom niekedy vám napíšem, či prišli pohľadnice domov, alebo mala na to Yamaha vlastný budget. Vychádzame kľukatou cestičkou do sedla, množstvo zákrut točiacich sa o 180 stupňov je tu úplne bežná vec a Traceru sa tu ide najlepšie na zaradenej dvojke. Tá zvláda prechod ostrými zákrutami a potom potiahne aj rovinku po ďalšiu zákrutu, až vám občas jazda bez radenia začne pripomínať automat. Našťastie sú niektoré zákruty viac utiahnuté a musím si pomôcť spojkou alebo rovinka dlhšia a stihnem tam zamiešať trojku, čiže pocit, že ste na ozajskej motorke sa razom dostaví.
Ani sa nenazdáme a máme za sebou prvé zo sľubovaných ôsmich sediel. Obchodíky s nálepkami, tričkami a plyšovými svišťami miznú v odraze dvoch naleštených zvodov ústiacich do krátkej koncovky pod pravou stúpačkou. Teraz nás čaká cesta dolu. Rovnako ako cestou sem, aj tu je optimálna dvojka prípade trojka na rovinkách. Kým sa ide slušne, spolu, všetko je ok. Predná brzda funguje fajn aj keď nástup by mohol byť trošíčku plynulejší. Keď sa však snažím dobehnúť skupinu a brzdiť čo najneskôr, veľmi často sa mi stáva, že prešľapnem pedál zadnej brzdy. Ten má na mňa veľmi dlhý mŕtvy chod a zrazu tam máte ABS. Rozmedzie, kde dokážem korigovať účinok brzdy je v pomere k dráhe chodu pedála malé, čo v súhre s podradením do dvojky dokáže pred vjazdom do zákruty znervózniť zadok motorky.
Veci, na ktoré tu nemáte čas
sú napríklad spätné zrkadlá. Preletíme dedinou a už sa driapeme do ďalšieho sedla Gardena. Cesta máličko otvorenejšia no pre zmenu užšia prilákala množstvo nemeckých turistov, ktorí si prechod sedlami vychutnávajú zo sedadiel svojich Porsche 911. To však nie je všetko. Už v nasledujúcom týždni budú niektoré prechody uzavreté pre všetku dopravu okrem cyklistov, tých sa sem údajne každý rok na túto akciu nazbiera päť tisíc a mnohí z nich si kopce najazdievajú už teraz. Lakeť na lakeť, húfy cyklistov obiehajú nemecké kabriá, jedni idú hore, druhí dolu a do toho všetkého sem tam nejaký autobus a my.
V takejto mele si nájdete čas na späťáky ozaj len kde tu. Sledujete zadný nárazník autobusu, pomaly začnete zatáčať do vracáku a v tom vás strihne cyklista sprava, aby sa vzápätí hodil až za stredovú čiarku. Človek má čo robiť, aby ustriehol dianie pred sebou, no pri kontrolnom omrku deja na zadnom javisku vidím kus vlastných ramien. Pravdepodobne v súvislosti s úzkymi riadidlami je aj ich vysunutie mimo polohy jazdca menšie, aspoň mňa prenasleduje pocit, že by som v nich chcel vidieť viac obrazu.
Späť do hôr
Kostolné zvony vo veži starej veže obklopenej pešou zónou v Cortiad´Ampezzo hlásia obed. Ich zvuk sa nesie týmito kopcami už viac ako stopäťdesiat rokov a dnes sprevádza aj nás. Driapeme sa pomedzi staré borovice do jedného z najpopulárnejších sediel v Dolomitoch – Passo Giav - 2236 mnm. Cesta sa najskôr kľukatí lesom, ponúka pár dlhších rovín kde konečne na prístrojovke zasvieti aj päťka a pri samom vrchole nájdete niekoľko prehľadných, otvorených zákrut. 75 koní pri deviatich tisíckach otáčok je tu tak akurát aj na občasných mokrých fľakoch po daždi. Otázka je, ako by sa Yamahe darilo pri naloženej motorke vo dvojici. To sme, žiaľ, nestihli vyskúšať, ale myslím si, že pri turistike sa ide trošku opatrnejšie a výkon bude dostatočný, obzvlášť, keď si uvedomíme, že Tracer 700 je primárne určený pre skupinu jazdcov pod tridsať rokov, ba dokonca mladí junáci či dievky si ho môžu zaopatriť aj vo verzii 35kW.
Prehupneme sa sedlom a spúšťame sa na druhú stranu, kde nás čaká obed. V Taliansku majú na všetko čas, preto je pre našinca obed neskutočne dlhá záležitosť. Len čo zjeme predjedlo začína sa spoza hôr vkrádať do doliny oblačnosť, a ani sa nenazdám, smelo nazerá ponad plecia na kukuričnú polentu, ktorá je tu obľúbenou prílohou. Zdá sa, že sľubovaný dážď meteorológom predsa len víde. Najradšej by som už vyštartoval, dážďovka zostala doma a tak sa sám seba pýtam: na čo vlastne ešte čakáme? Sotva dokončím myšlienku otáznikom, stojí pri stole čašník. Aký si dáte dezert? Čože?!
Vraciame sa späť hore do Passo Giau. Cestou stretáme sanitku, potom roztrieskané GS a za vrcholom konečne aj fotografov. Prejdeme tri zákruty hore – dole a môžeme utekať pred dažďom. Čaká nás Passo Porodoi, kde sme už boli včera. Začína mrholiť, tempo sa spomaľuje a cestou dolu sa mrholenie mení v dážď. Zamotávame sa do dlhánskej skupiny čoprákov a jedného za druhým opatrne predbiehame. Obuté Micheliny Pilot držia dobre aj v týchto podmienkach až natoľko, že ma táto jazda v lejaku začína baviť.
Pôvodne zamýšľaná trasa sa skracuje, pre dážď vynechávame plánovaný diaľničný úsek, prejdeme niekoľko malých dedín a sme v hotelovej garáži. Náš deň s Yamahou Tracer 700 končí. Aký bol? Kľukatý. Výkon motorky je na takéto cesty ako stvorený a to v každom počasí, okrem sneženia, samozrejme. Ak by som niečo menil, bola by to koncovka pre mohutnejší zvuk a určite by som sa pohrával s myšlienkou o širších rajdoch. Hovorí sa, že motorky sa menia častejšie ako autá, čo je pravda, no Tracer 700 obalený kuframi si viem predstaviť ako dlhodobejšieho priateľa. Dokáže na seba nabrať kopy turistických zážitkov a tiež pozbierať tie zo športových pojazdov s kamarátmi. Je to motorka tak na cestovanie ako na každodenné dochádzanie do práce a svojim spôsobom závidím všetkým mladým, ktorí začínajú s cestovaním a svoje výjazdy si môžu plánovať vedľa takéhoto stroja.
Technické parametre
MOTOR
Typ motora: kvapalinou chladený štvortaktný radový dvojvalec , rozvod DOHC, 4 ventily
Zdvihový objem: 689 ccm
Vŕtanie x zdvih: 80 x 68,6 mm
Kompresný pomer: 11,5 : 1
Maximálny výkon: 55,0kW (74,8PS) pri 9.000 ot./min.
Najväčší krútiaci moment: 68 Nm pri 6500 ot./min.
Príprava zmesi: vstrekovanie paliva
Štartér: elektrický
Prevodovka: šesťstupňová
Spojka: viaclamelová v olejovej náplni
Sekundárny prevod: reťazou
PODVOZOK
Rám: Diamond – zváraný trubkový
Odpruženie vpredu: teleskopická vidlica so zdvihom 130mm
Vzadu: kyvná vidlica so zdvihom 160 mm
Brzdy vpredu: dvojitá kotúčová o priemere 282 mm, ABS
vzadu: kotúčová o priemere 245 mm, ABS
Kolesá: desaťlúčové z hliníkovej zliatiny
Pneumatiky vpredu: 120/70 R17 M/C58W
vzadu: 180/55 R17 M/C 73W
ROZMERY A HMOTNOSTI
Rázvor: 1450 mm
Výška sedadla: 835 mm
Objem palivovej nádrže: 17 l
Pohotovostná hmotnosť: 196 kg
Maximálna rýchlosť: viac ako 200 km/h
Cena modelu: 8.390,- Eur
Cena verzie 35kW: 8.390,- Eur
