Toto nie je čoper bejby!
Záujem o klasické choppre a cruisery z japonskej produkcie u nás v Euópe je na úplnom dne. Harley a teraz po novom už aj Indian si svojich zákazníkov dokážu nájsť. No japonské čopríky a cruisery v Európe vyhynuli ako mamuty. Yamaha je však rodený bojovník, Japonci sa len tak ľahko nevzdávajú. A tak svoj podarený, no momentálne už nezaujímavých chopper XV950R prerobili na scrambler. Bez hanby a pocitu viny, jednoducho zobrali XV950R a s pár zmenami a novým marketingovým imidžom sa ho snažia predávať ako moderný scrambler. Na prvý pohľad to vyzerá tak, ako keby sme zobrali chleba s maslom, natreli naň lekvár a snažili sa ho predať ako zákusok. No škoda mudrovať pri peci, konečne som dostal šancu zviesť sa na SCR950 a uvidíme, aké silné scrambler emócie môžete zažívať na tejto Yamahe.
Čo je to vlastne scrambler?
No úplne na začiatku by sme si mali položiť otázku, čo je to vlastne scrambler? Kedysi v prvopočiatkoch toto slovo označovalo upravenú cestnú motorku na použitie aj v ľahkom teréne. Žiadne sériové zariadenie, ale podomácky upravený stroj - zdvihnutý výfuk, štuple, hore posunuté alebo úplne otrhané blatníky. Každopádne v tej dobe nikomu vôbec nevadilo, či jazdí na jedno alebo dvojvalci, radovom Angličanovi alebo nejakom véčku. Jednoducho išlo hlavne o to, aby sa človek zabavil trošku aj mimo asfaltu. Previezol sa po pláži, rozvíril trošku prachu na poľnej ceste za mestom, užil si nejaký driftík na štrkovej cestičke. A samozrejme stále sa čo najlepšie povozil na asfalte.
Malé veľké zmeny
Pravdu povediac, Yamaha si nedala až tak veľa roboty s tým, keď menila čoprík XV950R na scrambler SCR. Iný podsedlák s vyšším plochým sedadlom a vyššie, širšie riadidlá. Výfuk je nasmerovaný trošku dohora a podsedadlové skrinky majú číselnú tabuľku. Pružiace komponenty sú originálne, len s upraveným nastavením na skremblerovské účely. A asi najpodstatnejšou zmenou po sedadle a riadidlách sú vypletané kolesá namiesto lúčových zliatinových. Predná pneumatika zostala 19-tka, čo je na scrambler výborný rozmer a mnohé konkurenčné stroje jazdia len s prednou osemnástkou. A zadné čoprové 16 palcové koleso vymenila väčšia sedemnástka s menšou šírkou 140 mm, čo napomáha lepšiemu gripu mimo asfaltu. Zmeny v podstate dosť nevýrazné, no výsledok prekvapivo veľmi dobrý. Pri posadení na SCR z nej mám fakt dobrý pocit – vzpriamená endurácka poloha, výborný pohyb na plochom sedadle a poriadne chlapské široké uchopenie vysokých riadidiel.
Na ceste, v meste
Originálnu XV950R považujem za jeden z najlepších mestský cruiserov všetkých čias. Kompaktná, obratná a hlavne s výborný motorom. Dvojvalec nie je žiaden silák, no je to tak príjemný spoločník, že s ním chcete tráviť všetok svoj voľný čas. Masívny záťah od úplného spodku, krásny stred, perfektná, skutočne perfektná pružnosť a zvuk, ktorý svojim bublaním robí radosť nielen pri pridávaní, ale aj uberaní plynu. Ak potrebujete, môžete ho vytočiť aj vyššie bez toho, aby vám vibrácie dvojvalca prehnane vytriasli vašu pohodlnú sedaciu časť. No jeho hlavnou prednosťou sú nízke a stredné otáčky. Takže ideálne o stupeň nižšie a využívať krútiaci moment a nízkootáčkové dunenie vo výfukoch. V tomto je pánom, toto sa mu a aj mne najviac páči. Vďaka širokánskym riadidlám je ovládateľnosť na ceste výborná, motorka sa nechá pekne viesť zákrutami, akurát obmedzujúcim faktorom je nízka svetlá výška motora od zeme, takže rýchlo prídete na hranice stupačiek.
Mimo pevného asfaltu
Na asfalte som u SCR nečakal žiadne sklamanie a motocykel jednoznačne vie robiť radosť. No otázne je, akú veľkú scrambler zábavu dokáže Yamaha ponúknuť? Vinohrad, poľná cesta, jednoduchá lesná cesta – to sú také typické slovenské light offroad podmienky. A základom je jazda v stupačkách, ktorá SCR celkom dobre ide. Vysoké rajdy sa držia výborne, akurát si musím zvykať na dosť široký postoj s neprirodzene rozkročenými nohami. Veľké predné koleso v pohode vedie stopu na tvrdom aj trošku mäkšom povrchu. Grip sériových pneumatík je na suchom podklade veľmi dobrý. No najväčším obmedzením je krátky zdvih zadných pružín len 110 mm, takže pri sedení dostáva zadok pár pekných rán na vytriezvenie. Na nízku svetlú výšku si tiež treba dávať dosť pozor, ale najviac zo všetkého vás asi na výletoch mimo asfaltu bude obmedzovať váha štvrť tony s plnou nádržou. Poriadny chlap sa však nezľakne žiadnej výzvy a Yamaha SCR950 za to jednoznačne stojí. V dnešnej dobe je len máloktorý scrambler skutočným scramblerom, takže Yamaha v žiadnom prípade nie je v tomto smere sklamaním. Je to taký dnešný štandard, že sa scrambler stroje robia v pomere cesta terén 90:10. To pozitívne v prípade Yamahy je hlavne príjemná cena, fakt vydarený motor, veľmi prirodzený posed a v neposlednom rade vydarený moderný štýl.
