Kedy si si začala motorky vôbec všímať?
Motorky registrujem od detstva. S kamoškou sme občas motorkárom mávali a boli sme najšťastnejšie, keď nám odkývali nazad. Tú radosť z odzdravenia mám doteraz, keď sa pri jazde s motorkármi navzájom zdravíme!
Čo ťa na tom zaujalo?
Hlavne tá voľnosť a sloboda, ktorú jazda na motorke so sebou prináša. A zvuk, ktorý je počuť z diaľky. A v neposlednom rade to, že máš na výber, či si chceš len vyvetrať hlavu, ísť pomaly a sledovať všetko okolo seba, alebo naopak zatúžiť po niečom viac akčnom, pridáš a ideš...
Ako a kedy si sa k motorkám dostala „bližšie"?
Môj ocino dostal na 60-ku Virago a keď som mala asi 19, tak som s ním začala jazdiť ako ľadvinka. Najskôr to bolo super, páčilo sa mi, že nemusím dávať pozor na cestu, ale môžem sa obzerať dookola. Neskôr som sa už začala pohrávať s myšlienkou, že by som chcela vlastnú motorku. Vedela som, že by rodičia mali strach, takže som im o tom, že si robím vodičák, najskôr ani nepovedala :D
Takže tvoja prvá jazda bola v úlohe spolujazdca...
Presne tak, sedela som za ocinom a šli sme na výlet do Tatier.
Čo tvoja prvá motorka?
Svoju prvú motorku som si kúpila, keď som mala 24. Bola to KTM 390 Duke a jazdím na nej doteraz.
A plány do budúcna? Zostávaš pri nej, alebo máš ďalší vysnívaný stroj?
Duke je zatiaľ mojim prvým a jediným parťákom. Krátke testovacie jazdy som absolvovala aj na iných motorkách, ale zmenu zatiaľ neplánujem. Ani nemám nič vyslovene vytúžené, ale predpokladám, že časom sa poobzerám po niečom silnejšom.
Kam si zašla najďalej?
Raz som bola s kamošmi až na Sardínii, ale zvyšok mojej „kariéry" trávim hlavne jazdami „okolo komína". Teda väčšinou kade-tade po Slovensku, občas cez hranice do Poľska.
Nosíš v hlave nápad na poriadny „road trip"? Máš nejakú špeciálnu túžbu zájsť niekam ďaleko?
Nie, takéto plány si nezvyknem robiť. Na väčšinu miest, kam som sa dostala, som prišla viac-menej náhodne. Buď sme sa s partiou dohodli chvíľu pred odchodom, alebo som len nasadla a šla. Bez rozmýšľania nad smerom, či cieľom. Potom som len zastavila niekde, kde sa mi to páčilo. Moje jazdy sú väčšinou také kratšie a hlavne spontánne.
Jazdíš hlavne sama, s babami, či chalanmi, alebo je ti to jedno?
Je to mix. Vždy sa opýtam, či sa niekto nechce pridať. Poteším sa, keď povedia áno. Ale často som šla aj sama a bolo to super. Taká sólo jazda je zasa o niečom inom. Ale mám veľa kamošiek, aj kamošov, ktorí jazdia a veľa výletov máme aj spoločných. Záleží od situácie a od nálady...
Koľko asi najazdíš za rok?
To je veľmi ťažké odhadnúť. Zo začiatku bolo viac času na motorku, jazdila som na nej aj do práce. Potom, keď už som nebývala u našich, motorka zostala u nich v garáži, takže už sa mi nedalo jazdiť tak často. Do toho som si adoptovala fenku a veľa času som trávila aj s ňou. Neskôr som začala prerábať byt, takže zasa menej času... Verím ale, že toto obdobie prejde a budem môcť zase jazdiť viac.
Vidím, že máš aj iné záľuby a hobby...
Veľa času trávim s ročnou fenkou, či už prechádzkami, tréningom, alebo hrou. Okrem nej mám afrických slimákov a pestujem aj exotické rastliny, okolo ktorých je tiež veľa práce. Mám rada pohyb a prírodu – starostlivosť o zvieratá, o rastliny.
TEXT: M. TVRDÝ, FOTO: AUTOR
