V zime k moru ? Prečo nie ?

Čo si budeme hovoriť, v zime k nášmu "slovenskému" moru – k Jadranu veľa našich krajanov nejazdí. Väčšina ľudí sa buď lyžuje doma, ale lieta k moru niekam ďalej, viac na juh, jednoducho do tepla. Zarytý skútrista a nadšený fanúšik cestovania - Signor Vespa má však na vec iný názor.

V zime k moru ? Prečo nie ?

JADRAN, 3. - 8. 1. 2025

Deň prvý

Vlastne pohnútka vytvoriť si vlastný elefantentreffen vznikla niekedy v roku 2023. Január pomerne teplý a smerom na juh to bude už len lepšie a teplejšie. Mne vlastne ku šťastiu stačí žblnkot mora a prímorská atmoška. Nemusí byť nutne 30°C. Ale som slniečkar, tak to slnko by pomohlo... Takže teraz v roku 2025 to bola moja tretia zimná výprava k moru, akurát že... Ešte včera som prezul na zimné pneu Anlas. Na snehu to fakt poznať. Do servisu som takmer tlačil cez hlbší sneh, z neho to bolo oveľa lepšie. Nehovorím o zázraku, samozrejme, ale lepšie. U nás v Košiciach sa totižto vyskytla taká anomália a to „umelý" sneh. Na sídlisku nebola 2. 1. ani vločka, zato v meste napadala slušná kôpka. Vypúšťanie vodnej pary z USS vetrík zavial do doliny, k tomu mínusová teplota a bolo. No v noci z 2. na 3. januára napadlo aj regulárne a teda čakala ma snehová vrstva. Prvých 150 kilometrov až za Miškolc – bola jazda v snehovej koľaji. Miestami menej, miestami viac. Najväčší problém spočiatku technického typu paradoxne nebol skúter, ani sneh, ale teplota okolo 0°C. Kukla a šatka cez nos spôsobovali, že mi funenie vychádzalo rovno na plexi a okamžite namŕzalo. Prvý deň končím v maďarskom Siofok, prešiel som 411 km.

20250103092630.jpg
20250103101909.jpg

Odjazd bol zasnežený, ale skútrik si s tým poradil. Aj vďaka zimným pneu Anlas, ktoré boli skvelou voľbou.

Ako zbaliť?

Návod ako niekoho zbaliť je úplne easy. Oblečený ako kozmonaut z NASA, v jednej ruke držíš prilbu. V druhej sáčok s pečivom, salámou a syrom niečo ako je bambino. Dôjdeš k regálu s nápojmi, maďarské čípoš bambino ti vypadne z ruky, pomaly sa odkotúľa pod regál. Zohneš sa, nevidíš ho a tak sa pozrieš okolo seba či ťa náhodou niekto nevidel, aby si v tajnosti odkráčal preč. A v tom, za tebou slečna, ktorá sa smeje... Úplne jednoduché. Ale teraz seriózne, balenie na cestu bolo celkom fajn, aj keď som mal určité obavy. Výhodou je, že netreba baliť veľa vecí. Asi tak 65% oblečenia mám už na sebe. Recept je teda vrstvenie oblečenia. Športové tričko, termotričko s dlhým rukávom, mikina, hrejivá vesta, bunda. Prípadne nepremok navrch. Nezabudnúť 2-3 páry ponožiek, prípadne jednorazové vyhrievacie vložky do topánok. Tepláky, moto rifle, nepremokavé nohavice a nakoniec „tucano" deka...

Ďalej na juh

Celý druhý deň mi ide hlavou, ako si večer dám kávu v Pirani na promenáde, v teple a v kľude ľahnem k telke, prejdem fotky a taká pohoda... To je vlastne cieľ cesty, ten prímorský relax. Ako sa hovorí, najlepšie nakoniec. Ráno však začalo malým meškaním. Raňajky v cene, čo je fajn za 32 eur. Začali neskôr, plus k tomu polhodinové obliekanie a vyrážam tesne pred deviatou. Už teraz viem, že dôjdem v tme. Podľa googlu je tak +2°C, ťažko povedať, Primavera nemá teplomer. Balatónske mestečká celkom v pohode, zatiaľ ma nezastavila žiadna policajná hliadka . Až mi je to divné, lebo to býva už tradícia. Tesne pod Balatonom začína svietiť slnko, všade vôkol námraza, okrem cesty. Atmoška perfetto, cesta posypaná, tak to svižne mastí až po prvú chorvátsku benzínku.

20250104102033.jpg

Taká malá dedinská čerpačka a pani na prekvapenie po anglicky debatuje kam a odkiaľ. Teplá káva pomohla a dostal som na odchod sáčok mini briošiek, čo je úplne mega a neskôr sa budú hodiť. Vlastne až takmer po Ľubľanu je slnko, teplo hádam aj 8°C. Fakt taká príjemná jarná jazda až do... Ľadového kráľovstva. Ľubľana sa mení na Frozen. Začína hrýzť prsty a zapínam ohrev rukavíc tak na medium, čo pomáha. Ťažko je si naplánovať baterku a výdrž totožne aj vo veste. Idem teda medium stupeň a vydržali obe do cieľa. Nižšie smerom na Logatec sa k Elze, ktorá sedí za mnou pridáva aj ten snehuliak. Normálne v doline snehový nástup všade okolo okrem cesty. Začína šero a spomaľujem tempo, ťažšie sa sústredí na cestu. Kadejaké tie snehové stekance môžu byť zradné a platí to aj pri výjazdoch z vedľajších ciest o snehových vytriasancoch. No a ešte jedna „mudrovačka" platí na miesta kde je tieň. X-krát krásne suchá cesta, prechádzaš cez lesík a zrazu námraza na lemoch a mokro, lebo tu slnko nezasvieti. Ešte v Logatecu zastavujem na benzínke a vetrám vložky do topánok. Jednorazové hrejivé fungujú síce fajn, ale pocit pocit tepla sa za hodinku vytratí a keďže ohrev je aktivovaný kyslíkom, treba ich jednoducho vybrať, prevetrať a hrejú ďalej. Prichádzam spokojne okolo 19-tej a rovno sadám na piraňskú promenádu na kávu. Úplná pohoda, len je celkom plno, keďže je sobota. Druhý deň mám za sebou rovných 500 km. Moje obľúbené ubytko Traditional Piran House je plné. Vážne plné, také som to tu ešte nezažil. Ozaj, videli ste film The Union s Wahlbergom a Hale Berry? Tak presne tu sa točil. Presne v Traditional Piran House... Ja nie a zaradil som ho do programu.

20250104195635.jpg
20250104125233.jpg

Lepšie moknúť pri mori ako doma

Raňajší kávový rituál som si vybavil na námestí. Vrátane klasickej atmošky - zvony, deti, turisti... Jednoducho ranný ruch. Dnes je na pláne len tak light foto výlet do Terstu „skratkou" cez Muggiu. Najskôr však mestský okruh a fotenie v Izole. Dobrý výhľad je z Jagodje sea view. Tu mám milú príhodu. Keď som fotil cez cestu, chlapík v aute zastal, aby mi nevošiel do záberu. A to sa mi udialo presne na tomto mieste už druhýkrát. Ďalší stop v Mugií na obedný trojuholník. Chalani to robia fakt kvalitne&chutne a celkom cenovo na miestne pomery okej. Dva trojuholníky za 5,20 eur. Pri vjazde do Terstu začína mrholiť a tu platí, že lepšie je moknúť pri mori ako doma. Vianočné trhy sú aktívne, samozrejme som ich zabudol odfotiť. Nevynechávam pešiu prechádzku po meste, vrátane obľúbeného miesta na oddych. No dnes som to tu vydržal len slabú hodinku. Boli časy, keď som tu presedel aj dve-tri. Tretí deň som najazdil len 103 km, bolo to viac o relaxe a hlavne o fotkách...

Zaspali sme!

V noci som sa ešte túlal po meste a šiel spať fakt neskoro. Ráno sa mi zdalo, že voľajako dlho vibruje telefón... Pani manželka volá, že čo robím. Nečítala odo mňa žiadnu správu a už je 10.45! Kuuurňa! Hlavou mi prebleslo vypratanie izby. Úplne rozospatý som nahádzal veci kadejako do vaku, otvoril dvere a tam si už upratovačka brúsila metlu na môj bejvák. Vysvetľujem, že izbu mením, lebo moja jednotka bola obsadená a tak som si zobral dvojku. Takto som si premárnil kus dňa v posteli. Dal som sa dohromady a 11.28 už som pil rannú kávu na Tartini piazza. Dnes teda len také „dolce far niente" - teda sladké nič nerobenie. Tak som si naplánoval len Buje a Grožnjan. Obe mimo sezónu celkom opustené, hlavne Grožnjan. Keby vás v týchto mestách niekto vysadil, tak poviete, že ste v Taliansku. Ono to tak trochu je aj pravda, pretože historicky boli talianske. Potom návrat cez Portorož, pár fotiek a spomínané dolce far niente v Pirani. Prešiel som 62 km. Na záver slávnostná večera – pljeskavica v žemli.

20250105111604.jpg
20250105114533.jpg

Predposledný deň

Dnes to bola jazda čisto štart - cieľ. Úplná pohodička, teplota okolo 5°C a cesta čistá a suchá. Sneh odišiel. Čo mi však zostalo v hlave je celkom fajn príhoda s policajtmi. Na kraji cesty stál nejaký Ford a na streche blikajúca diskotéka. Tak som zmerčil, spomalil tempo a prechádzal okolo nich. Samozrejme, pustili sa za mnou. Riť mi stislo, snažil som sa spomenúť si na všetky hriechy za poslednú dobu. Akurát som dobiehal na semafor a automaticky zastavil na krajnici. Oni za mnou. Čakám, čakám a žiadna akcia neprichádza. Pampúšikovia sedia v aute, diskotéka ide a nič. Tak som sa otočil a ukazujem im rukou, že im to na streche vyblikuje. Príslušník sa naklonil, čosi šťukol a zdvihol palce hore. Dostavil sa pocit eufórie a šťastia. Jediná misia s časovým úsekom bolo stihnúť Burger King v Siofóku, pretože mi platil celkom dobrý kupón do 17.00. Viem, je to smutná motivácia, ale motivácia. Daných 467 km som zmákol za 9 hodín a 30 minút s dvoma väčšími pauzami na kávu. Nuž také je tempo 125-ky.

Nuda na záver

Ak máte radi samotu mimo sezóny, Balaton je to pravé miesto. V januári je to tu takmer mesto duchov. Siofok je ako-tak lokálna mini metropola života, ale inak nikde nikto. Rýchle raňajky som vybavil v Spar hneď vedľa hotela a o 8.00 už som v sedle. Liať prestalo niekedy v noci a predpoveď je milosrdná, dokonca sľubuje aj 5 minút slávy pre slnko. Posledný deň je mentálne asi najhorší, cez Maďarsko samá rovina, takže je to skôr taká „povinná jazda". Nastavil som si setup stihnúť kávu u Krifiho. Google ukazuje čas cesty 7 hodín, no s koeficientom 125 plus nejaká pauza k tomu, reálne som to odhadol na 9. Cestu som vzal fakt systémom štart – ciel a nikde sa nezdržiaval. Veci sa udiali tak, že o 15.00 som robil fotky v Košiciach. Tých finálnych 375 km dnes zbehlo ozaj rýchlo, aj pocitovo. Niekedy sa mi tento úsek mentálne nejak ťahá, ale teraz to bolo vážne fajn. Asi najotravnejšia časť cestovania v zime je pre mňa obliekanie a vyzliekanie. Hlavne odstrojovanie na čokoľvek, už len taká zastávka na benzínke a dávanie dole prilby, kukly, šatky... Všetko trvá. Zas na druhej strane, treba mi baliť menej vecí, keď väčšinu mám na sebe. V lete prepotím aj dve tričká denne, v zime nič také nehrozí. Tretia zimná výprava sa teda podarila takmer na výbornú. Na Primavere som pokoril hranicu 40 tisíc km bez závady. Zásadnej závady, lebo drobnosť sa vždy nájde.

20250107072135.jpg
20250108113238.jpg

Verte, že Jadran má svoje čaro a nezameniteľnú stredomorský charakter aj mimo letnej sezóny. Dokonalý relax pre tých, ktorí majú radi pokojnejšiu atmosféru!

TEXT: SIGNOR VESPA, FOTO: AUTOR




Buďte s nami v kontakte

Prečítajte si aj...

Komentáre