Tentoraz sme sa stretli s vybranými čitateľmi v modernom 4-hviezdičkovom Wellnes Hoteli Jason, ktorý je situovaný v nádhernom prostredí Bielych Karpát. Je to ideálne miesto na relax, ale aj východiskový bod z ktorého sa dajú podniknúť pekné výlety do okolia. Testovacia trasa v dĺžke 200 kilometrov viedla po bočných cestách plných zákrut s dych berúcimi výhľadmi do okolia. Z bratislavského dílerstva BMW Motorrad sme priviezli na akciu šesť nablýskaných motocyklov, medzi ktorými boli zastúpené všetky modely radu R18. V obrovskom zakrytovanom prívese sa do Vršateckého Podhradia doviezli dva základné modely R 18 s rôznou príplatkovou výbavou, R 18 Classic a R 18 B. Jeden majestátny krížnik ciest R 18 Transcontinetal išiel po vlastnej osi a druhý doviezol Marek Malatinec. Spoločným znakom všetkých štyroch modelov BMW R 18 je motor. Aj keď nemusíte patriť medzi obdivovateľov bavorských cruiserov, majestátny Big Boxer s objemom 1.803 ccm chytí za srdce každého motorkára. Vývojárom sa totiž podarilo skĺbiť starú techniku s novými technológiami. Motor má síce štyri ventily a dve zapaľovacie sviečky v každom valci, i moderné elektronické vstrekovanie, ale konštrukčne vychádza z povojnových strojov.
Klasický rozvod OHV má dva vačkové hriadele poháňané reťazou. Jednoducho riešené je i nastavenie ventilovej vôle pomocou skrutky s poistnou maticou. Tradične je použitá aj jednolamelová suchá spojka, ktorá teraz funguje ako antihoppingová. Šesťstupňová prevodovka môže byť za príplatok vybavená spiatočkou, ktorá sa dá manuálne zaradiť malou páčkou na ľavej strane. Štyri modely R 18 sú v podstate dve dvojičky. R 18 Classic je vlastne štandardná R 18 s turistickou výbavou a predným 16-palcovým kolesom so širšou pneumatikou namiesto štíhlejšej devätnástky. Predná vidlica je menej sklonená a tak závlek narástol na 150 mm. Sedadlá sú umiestnené nižšie (690 a 710 mm) a do nádrže sa vojde 16 litrov benzínu. Bagger a Transcontinental má o 36 mm kratší rázvor, čo má na svedomí väčší sklon vidlice. Nádrže s objemom 24 litrov sľubujú väčší dojazd a zadné odpruženie s dráhou 120 mm viac komfortu. To má navyše automatické nastavenia predpätia podľa záťaže. Sedadlá sú vo výške 720 a 740 mm. Jedinečnou ukážkou spojenia moderny a klasiky je obrovský TFT displej so štvoricou okrúhlych budíkov umiestnených nad ním. Kapotáž môže byť za príplatok vybavená adaptívnym tempomatom.
Nechajme účastníkov aby sa s vami podelili o svoje dojmy z testovania tak majestátnych motocyklov.
Eduard Kopča, 45 rokov
Dostal som sa do životnej fázy, kedy začínam uvažovať o svojej poslednej motorke, s ktorou to už ,,doklepem". Motorky sú moja celoživotná vášeň, jazdím od svojich 15 rokov. Páčia sa mi všetky motorky, no môjmu srdcu je najbližšia kategória chopper, cruiser. Momentálne už 22. rok jazdím na Honde VF 750 C, s ktorou, pevne verím, tento rok prekročím 200.000 km. Ako predplatiteľa a čitateľa časopisu Svet motocyklov ma zaujala výzva na testovanie motocyklov BMW R 18. Napísal som do redakcie a na moje veľké prekvapenie a radosť ma vybrali ako testovacieho jazdca. V sobotu 13. mája nás pred hotelom čakalo šesť nablýskaných motocyklov BMW R 18. Pred samotnou jazdou nám Marek Malatinec z BMW Motorrad jednotlivé stroje predstavil. Technickými údajmi vás zaťažovať nebudem, tie si vie každý vyhľadať na stránke dovozcu. Akurát dodám, že každý kus mal príplatkovú spiatočku. Je to úžasná vec, hlavne u motocykla ktorý má s jazdcom cez 400 kg. Poďme teda jazdiť! Mirko Masničák vybral krásnu trasu po starých cestách plných zákrut. Vyrazili sme z Vršatského Podhradia na Ilavu, Hornú Porubu a pri lyžiarskom stredisku Homôlka sme si dali prvú prestávku s výmenou motoriek. Ako prvý som si vybral R 18 B. B ako bagger. Zo začiatku som mal pred ním veľký rešpekt. Je to kus motorky. Dominantným prvkom je obrovský dvojvalcový boxer motor. Pri zdvíhaní zo stojana je hmotnosť motorky cítiť. Treba počítať s tým, že pri naštartovaní s motorkou zatrasie, ako aj pri pridaní plynu. Darmo, boxer motor sa nezaprie. Po rozbehnutí sa hmotnosť kamsi stratí a s ovládateľnosťou nie je problém. Ťažisko motocykla je príjemne nízko, motor ťahá od voľnobehu. Staré pravidlo, že objem ničím nenahradíš je pravdivé. Posed bol výborný, uvoľnený. Na môj vkus a moju výšku bol štít nízky, ale to k baggru patrí. Vietor mi fúkal priamo do prilby. Ale nevadilo mi to, nakoľko jazdu som si vychutnával. Nohy mi chránil samotný motor. Milo ma prekvapila prevodovka, ktorá bola jemná a jednotlivé rýchlosti tam padali ako po masle. Musím spomenúť aj úžasný zvuk rádia Marshall. Jedinú vec, čo musím R 18 B vytknúť, sú malé bočné kufre. Vyzerajú výborne, ale veľa vecí sa do nich nezmestí. Na druhý úsek som si vybral R 18 s „opičákmi". Oproti baggru to bola veľká zmena hlavne v posede. Technika je tá istá. Ruky pomaly zarovno očí, natiahnuté vpredu. Už chápem, prečo opičie riadidlá. Ale nemôžem povedať, že by to bolo nepohodlné. Skôr mám pocit, že motorka bola ľahšie ovládateľná. Nápor vetra enormný, takže na nejakú dlhú turistiku to nebude. Naopak, ako imidžovka na jednotku. Druhá časť trasy viedla cez Valaskú Belú, Liešťany, Nitrianske Rudno, Šútovce do Bojníc. Kto túto trasu pozná, tak vie, že to je samá zákruta s riadnymi vracákmi. Napriek veľkosti R 18 som si jazdu a hlavne zákruty vychutnával a celú cestu som sa v prilbe usmieval. Po krátkej prestávke v Bojniciach som si vybral motocykel, kvôli ktorému som sem vlastne prišiel. R 18 Transcontinental. Presne takýto typ si predstavujem na moje „dožitie". Je to obrovský kus motocykla. Mal som pred ním ešte väčší rešpekt ako pred baggrom. Po rozbehu sa všetky moje obavy stratili. Už po cca 100 metroch jazdy som si povedal: „TO JE ON!!!" Presne toto chcem! Slovami sa to nedá ani vyjadriť. Maximálne pohodlie, posed ako na gauči v obývačke, pustené rádio, pekne schovaný za čelným štítom. A to si nechcem predstaviť, aké pohodlie musí mať prípadná spolujazdkyňa! Pri jazde pre mňa okolitý svet prestal existovať, starosti a problémy som hodil za hlavu, splynul som s motocyklom a maximálne si vychutnával jazdu. Fakt neskutočné! Kto nezažil, nepochopí. A ja som pochopil, že toto je absolútny vrchol. Naša ďalšia etapa viedla cez Nitrianske Pravno, Kľačno do Čičmian. Opäť cesty plné zákrut a nekvalitného asfaltu. Pre podvozok Transcontinentalu však žiadny problém. Podvozok si s nerovnosťami hravo poradil a ja som sa cítil ako v bavlnke. Aj preto som ho už nedal z rúk a pokračoval som na ňom až do cieľa jazdy. Ako pri baggrovi, aj tu musím vytknúť malé bočné kufre. Všetko ale vynahradí horný topcase s operadlom pre spolujazdkyňu. Ani sa mi nechcelo z Transcontinentalu zliezť. Okamžite by som zobral manželku a ťahal s ním k moru :-) Jednoducho z motocyklov BMW R 18 som mal iba pozitívne emócie, radosť a úsmev na tvári. Záverom by som sa chcel poďakovať časopisu Svet motocyklov, redaktorovi Mirkovi Masničákovi, spoločnosti BMW Motorrad Slovakia a Marekovi Malatincovi za úžasný deň s motocyklami BMW R 18. Ak budete mať možnosť predvádzacej jazdy na niektorom z cruiserov, neváhajte ani sekundu. Každá chvíľa v ich sedadle sa vám nezmazateľne zapíše do pamäte. Život si treba užiť a nie prežiť...
Dr. Vladimír Kolník, 56 rokov
Som všeobecný lekár pre dospelých z Považskej Bystrice. Hoci celý život žijem v meste malých motocyklov, pochádzam z úplne „nemotorkového" prostredia. Až ako 50-ročný som si obľúbil milé videá o výletoch na skútroch Vespa po Taliansku na youtubovom kanáli SIP scootershop. Hlavným darom ku mojej 50-ke bol „vespoidný" skúter 125 ccm. Doteraz je SYM Fiddle členom našej rodiny a skvele slúži synovi v Bratislave. „Fidlátko" zobudilo driemajúcu lásku k motorkám. Prišlo na slová skúseného majiteľa autoškoly, ktorý mi poradil s vodičákom na auto si urobiť zároveň aj „papiere na ťažkú motorku" - argumentujúc tým, že „po 50-ke to na vás príde"! A prišlo... Nasledovala rekondičná jazda v autoškole, kúpa Viraga 535 a na jar 2021 nová Kawasaki Vulcan S 650. Milujem ju! Motorky našťastie nežiarlia a pokukujem aj po iných, väčších. Ponuka vo Svete motocyklov vyskúšať si BMW R18 znela tak bombasticky ako táto motorka vyzerá. Tušil som, že by som mohol byť podobným cieľom na aké tieto motorky mieria. A asi som. Malá technická poznámka ku mojej osobe: meriam 174 cm a vážim nad 100 kg - presné číslo je štátne tajomstvo, nevie ho ani moja manželka :-) Druhý májový víkend som spolu s ďalšími troma skvelými chalanmi mohol poodhaliť tajomstvo hradu v Karpatoch. Odkazujem, nie náhodou, na československý sci-fi film z 80-tych rokov inšpirovaný verneovkami. Kastelánmi na Vršatci nám boli Mirko Masničák zo Sveta motocyklov a Marek Malatinec z BMW Motorrad Slovakia. A tým tajomným vynálezom je motorka, ktorá vyzerá ako by vyšla zo stroja času. BMW R18. Akoby ju vystrihli z verneovského sci-fi. Akoby bola výsledkom kríženia 100 rokov starej BMW R32 so súčasnými supermodernými technológiami nabitými motorkami. A výsledkom je pomník - nádherný, mohutný, dôstojný pamätník strojárstvu. Nech sedíte na ktorejkoľvek R 18-ke, sedíte najmä na obrovskom stroji, nie na jazdiacom počítači. Elektronika ten stroj neskryje, len ho doplní, pozdvihne, sofistikuje. Všetky štyri aktuálne vyrábané modely R 18, R 18 Classic, R 18 Bagger aj R 18 Transcontinetal majú rovnaký základ. Podobajú sa na seba ako štyria (hokejoví) bratia Marián, Anton, Peter a Vladimír. Jeden základ a pritom je každý iný, každý je individualita. Bratov Štastných osobne nepoznám ale R 18-ky od včera trochu áno. Čistá R18 a Classic sú ako veľké priateľské šelmy. Budia rešpekt už len svojou majestátnosťou, pri jazde sú však ako milé prítulné mačky. Trochu mi to pripomína zlatého retrievera, ktorého má kamarát Rado. Telo s motorkou pri jazde splynie ako dobrý lyžiar so svojimi lyžami a vy neviete kde končí telo a kde začína náčinie.... A to tá motorka váži 400 kg. Bagger a Transcontinental sú však ako lietajúce (vlastne jazdiace) pevnosti. Poslúchajú pokyny z veliteľského mostíka. Ale veliteľ musí byť dobre vycvičený a disciplinovaný. Vycítia neistotu najmä pri manipulácii na mieste a s „veliteľom" pocvičia – ako Bagger so mnou na parkovisku v Čičmanoch. Keď však na nich letíte krajinou, je to neskutočný pocit, akoby ste riadili vzducholoď. Pokyny musia prichádzať s rozmyslom, predstihom, pokojne a sebaisto. A keď dáte pohov Dr. Jekillovi a necháte nech sa prejaví Mr. Hyde, máte tendenciu hľadať na oblohe vrtuľník, čo asi letí tesne nad vami – taký je to hukot. Nááádhera! Motorka je výlučne čistá radosť, krása, frajerina. To potrebujeme! BMW R18 je krásna. Všetko ostatné je bonus naviac. A je toho dosť!
Milan Švitel, 40 rokov
Ako som sa dostal k čitateľskému testu? Keď som minulý rok sedel pri notebooku a scrolloval stránkami, zrazu mi vyskočila reklama „vyskúšajte si BMW R18 v čitateľskom teste". Kliknem na reklamu, ktorá ma presmeruje na web motofan.sk. Prečítam ponuku, podmienkou je napísať zopár riadkov o sebe a odoslať na e-mail redakcie. Hovorím si to by mohlo byť fajn vyskúšať niečo nové, ale po zamyslení web zatváram, aj tak by ma nevybrali. Keď sa druhý deň situácia opakuje, už neváham a rýchlo o sebe napíšem pár riadkov. Mail stíham poslať pár minút pred polnocou v deň uzávierky. Za dva dni mi volá Miro zo Sveta motocyklov, že ma vybrali a pozýva ma na testovanie. Po ubytovaní v hoteli Jason sa idem zoznámiť s ďalšími chalanmi, ktorí boli pozvaní na čitateľský test. Počas toho ako sedíme pri recepcii a debatujeme sa ku nám postupne pripája Miro zo Sveta motocyklov aj Marek Malatinec z BMW Motorrad Slovensko. Od neho sa dozvedáme novinky zo sveta BMW, ako aj niektoré zaujímavosti z histórie. Každý z nás má iný príbeh, iné skúsenosti, iné začiatky, no predsa je tam niečo spoločné a to sú motorky. V sobotu ráno nás pred hotelom už čakajú pripravené R 18-ky. Marek nám ukazuje na jednotlivých modeloch rôzne možnosti nastavení, oboznamuje nás s ich výbavou, pričom možnosti jej nakonfigurovania sú rozsiahle. Páči sa mi, že všetky R 18-ky majú tlmič riadenia, čo pri takomto type motoriek nie je úplne bežné. Pekným dizajnovým prvkom, s odkazom na minulosť, je odkrytý kardan. Tým najvýraznejším je ale jednoznačne obrovský motor a tie vyčnievajúce valce. Pred tým ako vyrazíme na jazdu dáme rýchle spoločné fotenie. Symbolicky ako prvú testujem R 18 First Edition. Bez debát najfrajerskejšia z testovaných motoriek. Vyvýšené riadidlá, jednomiestne sedlo, retro koncovky výfuku a veľa chrómu. Doteraz som na boxeroch nejazdil a tak trhnutie s motorkou do strany pri prvom štartovaní je pre mňa zážitok. Posed je pohodlný, na vyvýšené riadidlá si rýchlo zvykám. Vďaka nízkemu ťažisku sa po rozjazde hmotnosť stratí a motorka sa ľahko ovláda. Ani v prudších zákrutách na ceste z Vršatského Podhradia nemám problém si jazdu užívať. V Ilave pokračujeme smerom na Homôlku. Je to moja obľúbená cesta a tak dávam trošku viac plynu. Pri nižších otáčkach sa boxer rozvibruje, ale po pridaní sa rýchlo pozviecha a motorka vystrelí vpred. Pri nájazdoch do zákrut sa dá veľmi dobre využiť brzdný účinok motora podradením na nižší stupeň. Na Homôlke si počas krátkej prestávky meníme motorky. Ďalšiu časť trasy absolvujem na R 18 B. Bagger v peknej modrej farbe, má ten istý motor s ladenými koncovkami výfukov, avšak je to úplne iná motorka. Musím priznať, že zo všetkých testovaných motoriek mi sadla najmenej, či už posedom, alebo jazdnými vlastnosťami. Najväčšie problémy som mal s umiestnením radiacej páky a plošinovej stupačky v kombinácii s obuvou, ktorú bežne nosím na motorke – Steel boot. Ak pôjdete testovať R18-ky, určite si vyberte vhodnejšiu obuv s tenšou podrážkou. U modelu R 18 B chcem pochváliť kvalitnú zvukovú aparatúru Marshall a obrovský dobre čitateľný displej. Pri vyššej rýchlosti mi však predný štít smeruje prúd vzduchu rovno do prilby a tak si neviem predstaviť nejaký dlhší diaľničný presun. U motorky, ktorá má takmer 400 kg, oceňujem, že je vybavená elektrickou spiatočkou. Keď sa s ňou naučíte pracovať, je to skvelý pomocník. Bagger mením za štandardnú R 18. Toto je tá pravá motorka pre mňa, zo všetkých modelov najšportovejšia. Mierne predklonený posed a širšie riadidlá, tak ako to mám rád. Páči sa mi aj jednoduchý prístrojový budík, ktorý je kombináciou analógu a digitálu. Štartujem, mením jazdný režim na Rock s razantnejšou odozvou na plyn, otváram klapky výfukov Dr. Jekill & Mr. Hyde a vyrážam. Pri vhodnej príležitosti dávam plný plyn a skúšam razantný rozjazd. Jednoducho s touto motorkou mám oveľa väčšiu radosť z jazdy. Po príchode do obce Čičmany R 18-ky budia veľkú pozornosť. Aj poľskí motorkári na GS-ách si ich so záujmom obzerajú. Na otázku, aký to má zvuk, naštartujem, otvorím klapky a pridám plyn. Nasleduje to typické poľské slovíčko na k.... :-) Po výdatnom obede presadám na ďalší model R 18 Classic. Okrem rozdielnej veľkosti predného kolesa, má oproti štandardnej R 18 plexi štít a svetelnú rampu. Po presadnutí je poznať rozdiel aj v sedle, ktoré je hrubšie, čo mierne mení jazdnú pozíciu. Z tohto pohľadu sa mi zdá R 18 Classic pohodovejšia motorka. A čo napísať ku R 18 Transcontinental? Po skúsenosti s R 18 B som si povedal, že Transcontinental bude to isté... Som rád, že som sa mýlil, lebo jazda bola omnoho príjemnejšia v porovnaní s očakávaním. Aj vďaka inému sedlu je jazdná pozícia prirodzene uvoľnená. Po rozjazde sa väčšina z hrozivo vyzerajúcich 430 kg stratí. Spolujazdec má nadštandardný komfort a možnosti rozšírenia výbavy sú široké. Z môjho subjektívneho pohľadu a z osobných preferencií sa víťazom testu stáva jednoznačne „základná" R 18-ka, na druhom mieste R 18 First Edition, tretie miesto získava R 18 Transcontinental, za ktorým nasledujú R 18 Classic a R 18 B. Na záver by som sa chcel poďakovať Svetu motocyklov a BMW Motorrad Slovensko, bola to nová skúsenosť a pekný zážitok.
Roman Múdry, 50 rokov
Pracujem ako obchodný zástupca značky Kärcher. Pred štyrmi rokmi, po smutnej udalosti v rodine, som si uvedomil že život je krátky a sny si treba plniť. Vodičské oprávnenie na motocykel vlastním cca 32 rokov, ale do roku 2019 som na motocykli najazdil 0 km. V autoškole som si zaplatil kondičné jazdy a utvrdil sa v tom, že jazda na motocykli je to, čo mi v živote chýbalo. Potom to išlo rýchlo. Skúšobná jazda v Indian Motorcycle Bratislava a objednávka vysnívaného motocykla Indian Scout Bobber. Hneď v prvej sezóne Motoškola Jariabka (odporúčam každému) a za tri sezóny jazdenia 24.000 km. Stále je čo objavovať a keď idete svojim snom oproti, stanú sa veci, ktoré neočakávate... Ako predplatiteľ mesačníka Svet motocyklov som sa zapojil do súťaže a bol pozvaný na čitateľský test motocyklov BMW R 18. Po ubytovaní vo Wellnes Hoteli Jason, spoločnej večeri, zoznámení sa s účastníkmi testu a informáciami ohľadne testovaných motocyklov BMW nám po noci plnej očakávaní nič nebránilo vyraziť testovať. Problém nastal hneď ráno, keď som videl všetky R 18 zaparkované vedľa seba na parkovisku hotela s krásnou scenériou Bielych Karpát v pozadí. Ktorú si vybrať? Ako zvládnem serpentíny z Vršatca do Pruského s motorkou, ktorá má pripravená na jazdu hmotnosť od 345 kg do 427 kg? Dočiahnem nohami na zem? Moja výška brutálnych 165 cm a to som si asi 2 cm pridal, vzbudzovala vo mne obavy – našťastie neopodstatnené. Na začiatok som si vybral „tú najmenšiu R 18". Po pár metroch a úvodnom zoznámení som vedel že to pôjde. Už samotné naštartovanie je zážitok. Kľúčik máte vo vrecku a po stlačení štartovacieho gombíku vás prekvapí zvuk a sila dvojvalcového motora, ktorý má objem viac ako 1.800 ccm. Treba si zvyknúť na trhnutie motora do strany a stáť obidvoma nohami pevne na zemi, čo nebude problém, pretože sedlo je vo výške, ktorú zvládnem aj ja so svojimi 165 cm. Prvý úsek cesty Vršatec – Homôlka zvládam na počudovanie úplne v pohode, aj napriek tomu, že Pruské je aktuálne dosť rozkopané. Motorka je stabilná a rozkopaný úsek cesty prechádzam plynulo bez veľkého poskakovania. Pruženie prednej teleskopickej a zadnej dvojramennej kyvnej vidlice je dostatočné. Toto je môj pocit, som zvyknutý na podstatne tvrdšie pruženie. Za Pruským na Ilavu je rovinka, kde môžem ťahať za plyn a zisťujem, že ručička na prehľadnom, ľahko čitateľnom tachometri sa až moc rýchlo približuje hodnotám, ktoré môžu byť pre moju peňaženku neprijateľné. Na výber mám tri režimy jazdy RAIN, ROLL a ROCK, ale stále jazdím ROCK. Moja R 18 má príplatkové výfuky Dr. Jekill & Mr. Hyde, kde si môžem vybrať ako ma bude počuť. Aj najhlučnejšia verzia bublavého zvuku výfukov má homologizáciu pre jazdu v Rakúsku. Celkom návyková vecička. 
Text: čitatelia a M. Masničák, Foto: M. Masničák
