Áno, v Mattighofene štartuje nová éra unikátneho múzea o histórii a vývoji firmy a treba dať svetu na známosť, že existuje miesto kam sa oplatí prísť. Rakušania ho tri roky plánovali a projektovali, tri roky ho stavali a skoro tri roky ho museli nechať zatvorene a nevyužite v koronových časoch. Dnes to už neplatí, originálnu budovu KTM Motohall s výstavnou plochou 10 000 m2 nenazývajú múzeom, radšej volia pomenovanie „Adventure center". Presvedčili nás, že táto ovalná stavba naozaj skrýva centrum dobrodružstva. Prehliadka hlavnej expozície nás čakala až na druhý deň návštevy, predchádzalo jej spomínanie a oslavovanie výročia a úspechov s víťazmi legendárnej rely Dakar. Aktuálna špeciálna výstava ma podtext „137 rokov motocykla, 70 rokov KTM a 30 rokov v predbiehajúcom pruhu". To všetko za prítomnosti Heinza Kinigadnera, Marca Comu, Cyrila Despresa, Kevina Benavidesa, Sama Sunderlanda, či Matthiasa Walknera. Hovoria vám tie mena niečo? Prvý mi prišiel do rany Marc Coma, víťaz dakarskej rely v rokoch 2006, 2009, 2011, 2014 a 2015 v sedle KTM-ky. Trocha prekvapivo ukončil kariéru po piatom víťazstve v onom roku 2015 a stal sa športovým riaditeľom rely Dakar. Moja otázka, či je jednoduchšie absolvovať Dakar v sedle motorky, alebo v aute pre členov organizačného tímu ho pobavila: „Keď mi to Etienne Lavigne ponúkol, povedal som si - fiha, to je super, po toľkých rokoch zmeniť účinkovanie z jazdca na organizátora Dakaru. Hneď nasledujúci ročník som pochopil, aké jednoduché bolo pasovať sa len s traťou a motorkou... (smiech). Človek tam ma podporný tím, musí iba zodpovedne a rýchlo jazdiť. Ako športový riaditeľ som musel reagovať na milión veci, o mnohých som ani netušil, nevedel som čo ti ľudia chcú. Bol to strašný tlak, ale skúsenejší mi pomohli a zabehol som sa. Vždy som sa smial, keď sa ma niekto nezainteresovaný pýtal, čo robím zvyšných jedenásť mesiacov v roku, veď Dakar zaberie zhruba mesiac. Je to však náročný celoročný kolotoč a bola to skvela skúsenosť."
Keď som mu povedal, že sa pýtam aj v mene čitateľov slovenského časopisu pre motorkárov, hneď kontroval otázkou, čo robí Jaro Katriňák a dodal: „Keď sa stal majstrom sveta v endure, mal som tuším šestnásť rokov a pamätal som si to meno. Potom sme sa aj stretávali na súťažiach, patril v tom čase k jazdcom, ktorých som sledoval a učil sa od nich. Keď s nim budeš, pozdravuj ho." Hneď vedľa baru bol vstup do RC16 Arény, ktorá poslúžila ako spoločenská sala s prestretými okrúhlymi stolmi nachystanými na gala večeru. Z druhej strany sa išlo do „živej dielne" a „laboratória inovácii". Ukážku pracovného boxu s pretekárskou motorkou KTM, náradím a dielmi dopĺňali rezy hlavných komponentov motora, celej motorky a ďalšie špecialitky. Atmosféru úspešnej a víťaznej súčasnosti KTM dokresľovali technické míľniky z minulosti. Čestne miesto pri vstupe mal prvý patentovaný motocykel na svete, Daimler – Reitwagen z roku 1885. S lešteným dreveným rámom, drevenými kolesami obitými plechom po obvode a jednovalcovým štvortaktným motorom je ozajstným unikátom. Objem 265 cm3, výkon 0,5 konskej sily a maximálna rýchlosť 12 km/h sú dnes úsmevne, no pozor – bolo to pred 138 rokmi! Susedne miesta pri Daimleri patria Husqvarne. Typ 65 z roku 1915 mal dvojvalcový štvortakt s vtedy revolučným technickým riešením – ventily boli umiestnene nad hlavou valcov. Motor s výkonom 3,5 k dovážali od švajčiarskej firmy Moto Reve. Vedľa starčeka Typ 65 stoji o šesť rokov mladší stroj, Typ 160. Bola to prvá Husqvarna s dvojvalcovým motorom (550 ccm, 12 k) zo Švédska. Medzi priekopníkmi nemôže chýbať ani prvý motocykel s označením KTM, jednovalec s motorom Rotax z roku 1934. To už je rok, keď si pán Hans Trunkenpolz otvoril vlastnú zámočnícku dielňu v bývalom hostinci U čierneho orla v Mattighofene v Hornom Rakúsku. Najskôr opravoval motocykle a auta, neskôr postavil zlievareň a vyrábal vlastne oloveno-bronzové ložiska pre kľukové hriadele a ďalšie dielce. V rokoch 1951 a 1952 rozbehol popri sériovej výrobe prvý veľký vývojový projekt, ľahký motocykel so zdvihovým objemom 98 cm3. Dňa 15. marca 1953 priviezol tri prototypy KTM R 100 na jarný veľtrh vo Viedni a KTM sa ako nová rakúska značka motocyklov po prvýkrát objavila na verejnosti. Vráťme sa však do súčasnosti...
Marc Coma bol v rozhovore s iným paťnásobnym kráľom Dakaru, Cyrilom Despresom (vyhral na KTM v rokoch 2005, 2007, 2010, 2012 a 2013). Obaja vo veselej nálade, tak som im „skočil do úsmevu" otázkou, čo ich tak pobavilo. Odpovedal mi Cyril: „Asi päť, šesť rokov dozadu sa stala kuriózna vec. Ja bývam v horách v Andore a mal som v máji krátke voľno. Tak som dopoludnia sadol na motorku, že si pojazdím a pôjdem si zaskákať na španielsku stranu, kde je motokrosový areál. Taký malý, ale pekný, tam bude prázdno. Blížil som sa a už z diaľky vidím, že tam nejaký blázon skáče, sám, nikde nikto. Prídem k trati, borec zastaví, zloží prilbu a bol to Marc. Vraj ma voľný deň, býva neďaleko, tak si išiel zajazdiť. Smiali sme sa tej náhode ako blázni a vždy si to pripomíname." Marc ho doplnil: „Bola to fakt pravdepodobnosť jeden k miliónu. Nevedeli sme o sebe kde bývame a v rámci povinnosti pre KTM ma každý z nás nabitý iný pracovný program. Tak ako dnes sa stretávame len občas."
Atmosféra večera zasväteného legendám Dakaru hustla v tom najlepšom zmysle slova. Veselý bol aj Giovanni Sala, Talian, ktorý tiež poriadne prispel k sláve značky KTM. Dakar nevyhral (v roku 2006 bol tretí), ale je paťnásobným majstrom sveta v endure a štyrikrát bol v národnom tíme, keď Taliani vyhrali Šesťdňovú motocyklovú súťaž. Pri schodoch bol vystavený dakarsky špeciál Marca Comu z roku 2011 a pri ňom som našiel Sama Sunderlanda. Otázka prečo si to tak obzerá sa mi zdala logická. Angličan, ktorý vyhral Dakar v roku 2017 na KTM a minulý rok na Gas Gas mi odpovedal doslova s kľudom Angličana: „V roku 2012 som išiel prvý raz na Dakar, vtedy som sedlal Hondu a tuto KTM, na ktorej rok predtým Coma vyhral, sme pochopiteľne „študovali". Aj som ju vyskúšal, nebol to celkom identicky špeciál, ale dojem vo mne zanechala. So značkou KTM som potom spojil svoje meno o tri roky neskôr a v jej farbách bolo aj moje prvé víťazstvo na Dakare v roku 2017." Vedel som, že tento rok bol Sunderland na Dakare už desiaty raz, aj to, že šesťkrát rely nedokončil kvôli pádom, ale nechcel som sa práve na to pýtať. Využil som jeho zmienku o prvej účasti na Dakare a spýtal sa na pocity spojene s premiérou. Chvíľu sa zamyslel a spustil: „Bol to úžasný pocit dostať sa na takú veľkú akciu. Všetko bolo nove, učil som sa čo kde je, ako čo v tom kolotoči funguje. Africky Dakar som nezažil, neviem porovnať, ale v Južnej Amerike to bolo pre mňa šialene, plne emócii. Dnes sa smejem jednej začiatočníckej chybe v Bolívii. Tam ľudia podujatím žili ešte intenzívnejšie ako v Argentíne, či Peru. V každom meste boli desaťtisíce ľudí vedľa cesty a fandili, mávali na každého jazdca ako by to bol ich kráľ. Po štarte sa išlo cez mesto, na semafore naskočila červena a ja som vzorne zastavil. V tej chvíli priskočilo asi päť ľudí, ktorí si urobili so mnou fotku. Medzi nimi aj mlada mamička, ktorá mi dala do náruče dieťa a fotila ma s nim. Potom sa ku mne nahrnuli ďalší diváci a keď naskočila zelena, nevedel som komu to dieťa vrátiť. Jeho mama sa tešila z fotky, aj na mimino zabudla... Uff, dnes sa na tom smejem, ale bol to pre mňa stres aj časove zdržanie. A naivná začiatočnícka chyba. Tie ulice patrili jazdcom, ktorí boli pre všetkých bohmi na dvoch kolesách a na červenú sa nestalo..." Samozrejme, „motala" sa tam aj najjasnejšia rakúska hviezda KTM.
V Motohall je čo obdivovať po celý rok. Nájdete tu stále expozície, ale aj rôzne špecializované tematické výstavy.
V roku 2018 vyhral Dakar prvý raz v histórii Rakúšan na rakúskej motorke KTM, Matthias Walkner. V tomto ročníku nedokončil kvôli pádu, ale ja som ho prinútil spomínať na dávnejší pád, v Bolívii, v siedmej etape roku 2016: „Štartovalo sa skoro ráno, vychádzalo slnko a nevidel som kamene na trati. Keď som do nich vletel, už bolo neskoro. Mal som zlomene kosti pravého stehna a ľavého lýtka, narazený chrbát, bol som cely dobitý a chvíľu som aj stratil cit v nohách. Predstava toho najhoršieho ma desila, ale cit sa našťastie vrátil. Skoro šesť hodín som čakal, kým ma previezli do nemocnice v La Paz. Prišiel chirurg, ktorý bol veľký fanúšik motoriek, tak ako cela Bolívia. Na operačnom stole si so mnou najskôr urobil selfie, zatelefonoval kamarátovi, že koho ide operovať a až potom sa pustil do roboty. Mal som šťastie, bol skúsený a neskutočne odhodlaný dať ma čo najlepšie do poriadku. Dodnes mu občas pošlem fotky. Aj vďaka nemu som mohol po polročnej rehabilitácii znova sadnúť na motorku... A po dvoch rokoch aj vyhrať Dakar. Bola to neopísateľná eufória, vždy mam z tej spomienky husiu kožu." Veru tak, Rakúsko bolo v januári 2018 na nohách a klaňali sa novému národnému hrdinovi. O päť rokov neskôr získala značka KTM 19. titul na rely Dakar a brúsi si samozrejme zuby aj na dvadsiaty. Taká koncentrácia hviezd najslávnejšej rely na svete, aká sa v Motohall v Mattighofene stretla, sa len tak nevidí. Ti borci boli v debatách neskutočne milí, ľudskí a teraz viem, že sú to aj srandisti , bez hviezdnych manierov...
Prvý Rakúšan, ktorý vyhral Dakar na rakúskej motorke – Matthias Walkner na fotke s autorom článku. Na ďalšej foto zatiaľ posledný víťaz Dakaru – Kevin Benavides v spoločnosti riaditeľky výstavy Evy Priewasser.
Takto nejako to s motorkami začínalo - prvý patentovaný motocykel na svete, Daimler – Reitwagen z roku 1885.
TEXT: FRANTIŠEK BIZOŇ, FOTO: AUTOR, SEBAS ROMERO A KTM
