Vtedy a dnes
Pôvodná vé sedmička začala z výrobnej linky fabriky v Mandello del Lario schádzať už v roku 1967, teda pred päťdesiatimi rokmi. Šlo o prvý model s pozdĺžne uloženým véčkovým dvojvalcom. Dnes už môžeme povedať, že tento motor sa stal doslova legendárnym a je jednou z najvýraznejších ikon značky Moto Guzzi. V nasledujúcich rokoch konštruktéri V7 niekoľkokrát inovovali, pribudli ďalšie verzie, no napriek tomu sa už v roku 1974 jej výroba skončila. Dôležité je, že koncepcia motora zostala, pokračovalo sa v jeho vývoji a vylepšovaní, neskôr pribudli aj jeho objemnejšie verzie... Fabrika sa rozhodla vrátiť k názvu V7 niekedy okolo rokov 2006-2007 a odvtedy tu máme nespočetne veľa podôb tejto klasiky – všetky majú neodmysliteľný retro nádych a samozrejme charakteristický vzduchom chladený pozdĺžny dvojvalec. Dnes už nesú v označení prívlastok III, ide teda o tretiu generáciu v novodobej histórii modelu.
V starom kabáte nová technika
Nie je žiadnym tajomstvom, že príchod tretej generácie si vyžiadala hlavne norma Euro4. Pri pozornejšom pohľade na novinke odhalíte mohutnejšie-dlhšie výfukové koncovky, ktoré sú celkom určite daňou za splnenie noriem. Aby príliš nekričali, výrobca siahol po matnej čiernej povrchovej úprave. Niekdajšiu zrkadlovo lesklú nádrž zasa nahradil matný hliník, pôsobí to „drsnejšie". Rovnakej farby je aj predná číselná tabuľka plniaca funkciu veterného štítu, či test: Moto Guzzi V7III Racer dvojica zadných bočných tabuliek, z ktorých sa vytratila číslica 7. Motorka vďaka tomu pôsobí čistejším, menej prezdobeným dojmom. V7 má pomerne kompaktné rozmery, predovšetkým nízku výšku sedadla, no pohodlne sa na nej „poskladajú" aj postavy do 190 cm. Posed je mierne „racing", teda v predklone, s nadol zahnutými riadidlami. Svoje miestečko si nájde aj spolujazdec, nenechajte sa odradiť plastovým krytom v zadnej časti. Stačí povoliť štyri skrutky na spodnej strane sedadla a krytku jednoducho nechať doma. Jazdec má pred sebou len spomínané nadol zahnuté riadidlá a dvojicu klasických „budíkov" s decentnými chrómovanými ráfikmi. Výhľad na cestu pred vami nenarúšajú žiadne kapotáže, dokonca aj malý veterný štítok z tohto pohľadu takmer vôbec nevnímate. Oproti predchodcovi sa z prístrojovky stratil panel s kontrolkami, tie sú teraz efektne vsadené v ciferníku rýchlomeru. V ňom nájdete aj malý displej zobrazujúci zaradený prevod, ale aj veľké množstvo ďalších údajov, medzi ktorými si prepínate pomocou tlačidla Mode pri pravej rukoväti. Nechýba napríklad info o spotrebe, prejdenej vzdialenosti a iné.
Škoda len, že si tu miesto nenašiel aj palivomer, o nízkej hladine vás informuje len kontrolka rezervy. Po otočení kľúčom zostávajú blikať dve oranžové kontrolky v spodnej časti rýchlomeru. Zhasnú, až keď motorka prejde zopár metrov. Ide o kontrolky funkcie ABS a trakčnej kontroly. Presne tak, dnes sú títo základní elektronickí pomocníci neodmysliteľnou súčasťou aj na retro ladených strojoch. Samozrejme, nechýba ani elektronické vstrekovanie. To už síce mala staršia „dvojka", no motor sa teraz dočkal ďalšieho vyladenia a úprav. Výsledkom je ešte hladší chod. U prvej verzie agregát občas, hlavne za studena, nepríjemne „prskal, kašľal a trhal". Dvojka na tom bola podstatne lepšie, no za studena ešte stále motor prejavoval určitú „nechuť do života".
No a súčasná trojka je v tomto smere nie o krok, ale minimálne o dva popredu, vyznačuje sa hladkým chodom v celom spektre otáčok a dokonca aj krátko po naštartovaní. Neľakajte sa, určitý náznak „drsnosti" v charaktere motora zostal a to je pri retro motorke len a len plusom. Tešiť sa môžete na hlboké bublanie, aj keď značne utlmené, či príjemné vibrácie. Motor ako-tak zhltne aj 2.000 otáčok, síce sa pri tom poriadne trasie, ale inak veľmi neprotestuje. Lepšie za začne cítiť nad 3.000. Pri tejto cifre idete na šestke rýchlosťou okolo 80 km/h a myslím, že práve sféry do 100 km/h pristanú charakteru motorky najviac. Ak potrebujete predbiehať, stačí pootočiť plynom, motor začne ochotne zrýchľovať, no rastúce vibrácie vás skôr, či neskôr vrátia na tú pohodovú deväťdesiatku, prípadne svižnejšiu stovečku.
Naozaj racer? Áno, ale...
Možno si niekto povie, že päťdesiatkoňová motorka nemá právo niesť označenie Racer. No tí „dospelí" vedia, o čo ide. Úlohou tohto „pretekára" nie je naháňanie sekúnd na okruhoch, či brúsenie sliderov. Má evokovať doby dávno minulé a atmosféru pretekov kedysi. A popri tom má jazdcovi priniesť únik od uponáhľanej reality. Presne tak, tento pretekár vás má spomaliť, nie zrýchliť. Napriek tomu mu nemožno uprieť šmrnc športového stroja, neodmysliteľný červený rám, či kryt zadného sedadla s číselnými tabuľkami, ale aj nadol zahnuté riadidlá a milión ďalších detailov vám určite rozbúchajú srdce o trochu rýchlejšie. Aby sme „sedmičke" nekrivdili, s prehľadom zvláda aj diaľničné rýchlosti. Po prekročení stovky síce vibrácie začínajú byť výraznejšie, ale keď sa prehupnete nad nejakých 120 km/h, chod motora sa zázračne vyžehlí. Pri 140 km/h motor točí 5000 ot./min., chod je pekne hladký a ani nápor vetra nie je neznesiteľný. Ani dlhší presun diaľničnými rýchlosťami tak nie je otravný, či nepohodlný. Napriek tomu však skôr, či neskôr radi z tej diaľnice zídete a vrátite sa na pokrútené okresky, kde je oddychová deväťdesiatka oveľa lepším relaxom...
MOTOR
Typ motora: vzduchom chladený pozdĺžne uložený štvortaktný dvojvalec do V 90°, 4 ventily
Zdvihový objem: 744 ccm
Vŕtanie x zdvih: 80 x 74 mm
Kompresný pomer: 10,5 : 1
Maximálny výkon: 38 kW (52 k) pri 6.200 ot./min.
Najväčší krútiaci moment: 60 Nm pri 4.900 ot./min.
Príprava zmesi: elektronické vstrekovanie
Zapaľovanie: elektronické
Štartér: elektrický
Prevodovka: šesťstupňová
Spojka: jednolamelová, suchá
Sekundárny prevod: kĺbový hriadeľ
PODVOZOK
Rám: oceľový rúrkový
Odpruženie vpredu: klasická teleskopická vidlica, priemer klzákov 40 mm, zdvih 130 mm
vzadu: dvojica pružiacich a tlmiacich jednotiek Öhlins, plne nastaviteľné, zdvih 96 mm
Brzdy vpredu: kotúčová o priemere 320 mm, štvorpiestikový strmeň
vzadu: kotúčová o priemere 260 mm, dvojpiestikový strmeň
Kolesá: vypletané
Pneumatiky vpredu: 100/90-18
vzadu: 130/80-17
ROZMERY A HMOTNOSTI
Rázvor: 1.445 mm
Výška sedadla: 770 mm
Objem palivovej nádrže: 21 l
Prevádzková hmotnosť: 209 kg
Cena: 10.990,- Eur
Motocykel na test zapožičal: Italmoto, Žilina
Text: P. Lovíšek, foto: autor a V. Vranáková
Dovozca motocyklov Moto Guzzi pre SR: Italmoto s.r.o. Žilina
