Z Košíc vyrážala dvojica skútrov, ktorých vek je spolu 119 rokov. Model MP6 (100 ccm) bol vyrobený v roku 1945 a Vespa VBC 150 Super (150 ccm) v roku 1966. Prvý model MP6 je vlastne prototyp Vespy. Zo stola konštruktéra Corradina D´Ascania vzišiel v roku 1945, hneď po ukončení II. svetovej vojny. V Európe bol vtedy nedostatok dopravných prostriedkov a bolo treba pre vojnou zničenú infraštruktúru vyrobiť jednoduchý, spoľahlivý a cenovo dostupný stroj. Týchto prototypov sa vyrobilo pár kusov a až o rok neskôr, v roku 1946 sa začala sériová výroba prvých skútrov už pod názvom Vespa, model 98 CC. Druhý model VBC 150 SUPER je už klasika z roku 1966, bolo ich vyrobených 553.808 ks.
Za zmienku možno stojí fakt, že stroj, ktorý vidíte na fotkách, bol vyrobený v limitovanej edícii pri príležitosti 20. výročia zahájenia výroby v talianskej Pontadera, továrensky nastriekaný do farieb osy, teda v žlto-čiernej kombinácii. Richard Tízik výber strojov na takýto výlet vysvetľuje: „Povedali sme si, že to bude o to zaujímavejšie a dobrodružnejšie a aspoň otestujeme ich kvalitu a výdrž. A ako sme sa k Vespám dostali ? Je to naša práca, žijeme vo svete motocyklov a skútrov, milujeme taliansky štýl a dizajn, preto predávame značky Piaggio,Aprilia, Moto Guzzi a samozrejme Vespa, ktorá je ikonická a je to legenda. Retro je dnes v móde a pre nás majú staré Vespy ešte väčšie čaro a štýl ako tie nové, aktuálne modely. Z tohto dôvodu sme priebežne zháňali veterány po celej Európe a postupne sme ich reštaurovali, ako sa hovorí, ,,od podlahy ". Teraz sa môžeme zúčastňovať rôznych veteránskych akcií a podujatí a v druhom rade sa naše retro skútre pyšne vynímajú na čestnom mieste v našom showroome. Aktuálne ešte dokončujeme a finalizujeme skúter Vespa ACMA Paris z roku 1955, ktorý sa licenčne vyrábal vo Francúzsku." Dvaja chalani – Richard Tízik a Laco Vojtička na dvoch skútroch za 5 dní odjazdili 1100 kilometrový okruh, Rišo dodáva: „Navštívili sme známe aj menej známe krásne miesta a zákutia Slovenska. Naša trať viedla cez Šariš, Spiš, Pieniny, Vysoké Tatry, Liptov, Oravu, Kysuce, Rajec, Bojnice, Kremnicu, Banskú Štiavnicu, Horehronie, Tále, Dobšinú , späť až do Košíc.
Zámerne sme si trasu naplánovali prevažne po cestách 2. a 3. triedy, cez dedinky, lesy a lúky, kde nebola veľká premávka a v kľude sme si vychutnávali krásy prírody s vetrom vo vlasoch pod našimi retro prilbami. Denne sme na skútroch odjazdili 1012 hodín s malými prestávkami na občerstvenie a tankovanie. Nakoľko naše staré Vespy majú malé 5 litrové nádrže, mixovaný benzín sme museli tankovať aj 3 x denne. Ale každá prestávka prišla vhod, nakoľko sedenie na starých pružinových sedadlách nie je práve najkomfortnejšie. Na druhej strane sme boli prekvapení, koľko batožiny sa dá na Vespu šikovne nabaliť. Keďže sme cestovali sami, komplet výbava vrátane stanu, spacákov, karimatiek, batohov, servisného náradia, náhradných dielov a rezervného benzínu a oleja sa musela rozumne na skútre zbaliť a ukotviť. Vespy to hravo zvládli aj bez bočných kufrov používaných u veľkých cestovných motocyklov. Takto nabalení sme dokázali okrem klasických ciest, kde sme miestami jazdili rýchlosťou aj okolo 100 km/h, prechádzať aj po terénnych úsekoch a „necestách". Dokonca sme sa vyštverali aj na zrúcaninu hradu Kamenica, cez lúky a lesnú cestu, až do výšky 483 metrov nad morom. Výhľad odtiaľ na celé kamenické okolie bol nádherný. Z tohoto pohľadu sa nám Vespa javila ako neskutočný univerzál a keď zoberieme do úvahy vek strojov, tak dávame klobúk dole... Celkovo počasie bolo fantastické, ako na objednávku a keďže ,,deduškovia" to vydržali bez problémov až do finále, naša VESPA TOUR EXPEDITION dopadla na výbornú. Cestou sme stretli veľa zaujímavých ľudí, aj ľudí zvedavcov, keďže sme vzbudzovali značnú pozornosť svojím retro vzhľadom. Vespa nás nesklamala a presvedčila nás, že aj napriek veku sú tieto stroje spoľahlivé, jednoduché, no zároveň prepracované. A hlavne dá sa na nich zažiť sranda a letné dobrodružstvo, napríklad aj v podobe takej expedície, ako bola tá naša, „slovenská"." A čo plány do budúcna? Leto je ešte ďaleko, ale Rišo už teraz naznačuje: „Dúfame, že na budúci rok zorganizujeme ďalšiu tour, možno s ,,alpskou príchuťou". ARRIVEDERCI...
