Začínajúci jazdci si niekedy myslia, že zrýchlia hlavne pridávaním plynu. „Nech motorka čo najviac reve, nech kamene lietajú spod kolesa, ja sa tým terénom nejako prederiem..." Druhý, či tretí kamienok na ceste rozhodí koleso, rozkmitá riadidlá, kŕčovito zaťaté ruky tomu nepomôžu, nasleduje bezradné posadenie do sedadla a odrážanie sa nohami. Tak toto teda nechceme!
Vráťme sa na začiatok a skúsme to teda inak. V prvom rade sa musíte uvoľniť, schladiť hlavu, zmierniť tempo. A samozrejme poriadne sa pozerať. A nielen priamo pred koleso, ale aj ďaleko dopredu. Treba totiž premýšľať kam sa dostanem, kde budem o chvíľu, ako vyzerá terén ďalej predomnou, nielen sa „zakopať" v prvej jame a trápiť sa s jej prejazdom, keď doslova kúsok vedľa vedie síce podobne náročná cestička, ale tá nás dovedie k jednoduchšej pasáži o kúsok ďalej. Podobný príklad je, keď jazdíte v koľaji, doslova sa sústredíte, aby ste z nej nevyšli a pritom vám motorka poskakuje po kameňoch a konároch, ktoré sú v tej koľaji naplavené. Oveľa lepším riešením je, pokiaľ to terén dovolí, preskakovať z jednej koľaje do druhej podľa toho, ktorá je práve lepšia, aká zákruta bude nasledovať a podobne. Jazdiť z koľaje do koľaje je však možné len pokiaľ nie sú ostré hrany, inak by sa mohlo stať, že jedným kolesom z koľaje síce vyskočíte, no druhé vám v nej zostane a už sa veziete bokom.
Opäť aj tu platí, že sa treba dívať ďalej pred seba a vedieť aký terén bude nasledovať o pár momentov. Terénu, ktorý bude nasledovať, môžete včas prispôsobiť rýchlosť, preradiť, jednoducho pripraviť sa naň. V teréne musíte mať prehľad a „čítať" ho. Je tomu už pekných pár rokov, ale dodnes mám v živej pamäti, ako sme s chalanmi jazdili na jednej menšej trati, pekne za sebou, kolo za kolom – skrátka ako husi. Vtom prišiel Jano Hrehor a so širokým úsmevom nám v jednej zákrute, v jednej koľaji hovorí: „Vy ste blázni, trápite sa tu v tej koľaji, pritom stačí nadísť sem, trochu pridať, preskočiť a letíte ďalej!"
Niekedy nie je výhodou držať sa jednej vyjazdenej koľaje, v ktorej môžu byť napríklad kamene, či šmykľavý prach. Keď sa pozorne dívate ďalej pred seba, je veľká šanca, že zbadáte a vyberiete si lepšiu cestu, možno aj prechádzaním z jednej koľaje do druhej.
Fakt to fungovalo, bolo to doslova primitívne jednoduché, ale nikoho z nás to predtým nenapadlo. Čím skúsenejší jazdec, tým viac v teréne vidí. Preto sa snažte aj vy získavať tieto „pozorovateľské" návyky a skúsenosti a poriadne pri tom aj premýšľať. Jazda na motorke by nemala byť drinou, načo sa zbytočne trápiť? Treba si situáciu podľa možností čo najviac zjednodušiť a neplytvať silami vďaka nezmyselným chybám. Častokrát sa napríklad stáva, že idete po rovnej koľaji a zrazu je v nej kaluža. Tí menej skúsení, často s horúcou hlavou, poväčšine volia štýl: „pridám plyn, nech to prská a nech v tej kaluži nezostanem..." Načo však blatom obaliť motorku aj seba, riskovať, že motor nasaje vodu, keď sa možno dá kaluž obísť vybehnutím do mierneho protisvahu nad cestou alebo podobne?
Dôležitá je tiež rýchlosť. Čím väčšia rýchlosť, tým viac do diaľky treba pozerať, aby ste mohli včas reagovať na blížiacu sa situáciu. Pomalšie väčšinou znamená bezpečnejšie, ale ani s príliš pomalou jazdou to nemáte vyhrané. Hlavne v členitom teréne, s voľnými skalami, či trčiacimi koreňmi jednoducho potrebujete mať určitú svižnejšiu rýchlosť, aby ste sa cez terénne nerovnosti spoľahlivo previezli. Po prvé, pneumatika sa do terénu lepšie zarezáva a lepšie drží stopu, keď sa točí rýchlejšie. Zároveň sa vtedy čistí od nánosov blata a „štuple" tak môžu naplno fungovať. V nemalej miere je dôležitý aj gyroskopický efekt – roztočené koleso drží motorku v priamom smere. Čím rýchlejšie sa točí, tým je motorka stabilnejšia. V neposlednom rade motorka vo väčšej rýchlosti oveľa lepšie zvláda drobné nerovnosti. Len tak ju niečo nerozhodí, kolesá nestíhajú „spadnúť" do každej menšej jamy a keď aj nečakane natrafíte na nejakú malú prekážku, motorka ju prekoná zotrvačnosťou – jednoducho je rozbehnutá a má teda tendenciu ísť rovno dopredu. S rýchlosťou však opatrne v neprehľadných úsekoch. Netreba snáď ani hovoriť, že za zákrutou môže stáť lesnícky traktor a podobne.
Keď ste už začali viac používať pri jazde oči a hlavu, zostáva ešte urobiť niečo s telom. Veľa začiatočníkov drží motorku príliš kŕčovito, strnulo. Chyba, motorke treba umožniť trochu voľnosti, nemôže vás prekvapiť, keď na nejakom menšom kamienku odskočí trochu do strany. Pokiaľ sa ju vtedy snažíte nasilu zovrieť a usmerniť, nevyhráte. Práve naopak, kolená aj lakte by mali byť „mäkké", voľné, trochu naširoko, aby ste odskakovanie a nakláňanie motorky zo strany na stranu kontrolovane zvládali bez toho, aby vás to príliš ubíjalo a vysiľovalo. Zvlášť pri prejazde z jednej koľaje do druhej sa nesnažte smer meniť natočením riadidiel, ale skôr prenesením ťažiska, naklonením motorky, jednoducho prácou celého tela. Je vám jasné, že terén sa každým metrom, ale aj každým dňom mení a je jednoducho nemožné dať konkrétnu radu na zdolanie toho-ktorého úseku. Skúsenosti nezískate nijako inak, len jazdením. Pokojne aj niekoľkokrát za sebou prejdite ten istý úsek, vyskúšajte však inú stopu, viac alebo menej plynu... Sami uvidíte ako sa motorka v danej situácii správa a ako sa vám určitú prekážku darí jazdiť najjednoduchšie a najistejšie. Chce to len trpezlivosť a tréning. A nezabudnite, chce to tiež rozmýšľať, nie bezhlavo motor vytáčať a s revom sa nasilu predierať terénom. Máte predsa oči a hlavu...
Pozor na križujúce sa koľaje, pokiaľ sa sústredíte na jednu z nich, môže vás priviesť do tej najnáročnejšej pasáže, či jednoducho vám dve skrížené koľaje skrížia motorku. Opatrne aj vo vysokej tráve, môže sa v nej ukrývať kameň, či poleno.
